Wide Field Infrared Explorer
WIRE, celým menom Wide Field Infrared Explorer, je vesmírny teleskop prevádzkovaný americkou agentúrou NASA. Na obežnú dráhu bol vynesený 5. marca 1999 pomocou rakety Pegasus XL z kalifornskej základne Vandenberg. Pôvodne mal mať za úlohu celooblohové monitorovanie v infračervenej časti spektra, ale krátko po štarte došlo k zlyhaniu, ktoré spôsobilo prehriatie a stratu chladiva. Bez možnosti chladenia bol teleskop nepoužiteľný pre infračervené snímanie a jedinou činnosťou, ktorú môže vykonávať, je dlhodobé sledovanie jasných hviezd pomocou svojho sledovača hviezd.
| WIRE | |
| kozmický ďalekohľad | |
 | |
| Prevádzkovateľ | NASA |
|---|---|
| Hlavní dodávatelia | GSFC Space Dynamics Laboratories |
| Iné názvy | Wide Field Infrared Explorer Explorer 75 |
| Družica | Zeme |
| Dátum štartu | 5. marec 1999 |
| Nosná raketa | Pegasus XL |
| Kozmodróm | Vandenberg AFB |
| Trvanie misie | 21 rokov a 266 dní |
| COSPAR ID | 1999-011A |
| Webová stránka | www.ipac.caltech.edu/wire/ |
| Hmotnosť | 250 kg |
| Teleskop | |
| Typ | Cassegrain |
| Priemer | 300 mm |
| Vlnová dĺžka | 12-25 µm |
| Chladiaca látka | pevný vodík |
Popis
Teleskop postavilo a prevádzkovalo Goddardovho vesmírne stredisko a na vývoji užitočného zaťaženia sa podieľali Utah State University a Lockheed Martin Missiles & Space Advanced Technology Center.
WIRE je trojosovo stabilizovaná družica valcového tvaru, vybavená jedným párom výklopných solárnych panelov, dodávajúcich priemerne 158 wattov elektrickej energie a dobíjajúcich NiCd akumulátorovú batériu s kapacitou 9 Ah. Palubný počítač je vybavený procesorom 80386/80387 a veľkokapacitnou polovodičovou pamäťou 30 MByte. Telekomunikačný systém pracuje v pásme S (2 GHz, rýchlosť prenosu na satelit 2 kbit/s, z družice 2,25 Mbit/s). Orientačný a stabilizačný systém zabezpečujúci zameranie s presnosťou ± 1' a stabilitou ± 6" využíva pre meranie trojosí gyroskopický systém, sledovač hviezd, digitálny snímač Slnka, 6 širokouhlých detektorov Slnka, širokouhlý detektor Zeme a trojosí magnetometer, ako výkonné prvky slúžia 4 silové zotrvačníky a 3 magnetické elementy.
Nesie Cassegrainov ďalekohľad s priemerom primárneho zrkadla 300 mm s dichroickým filtrom a dvojstupňovým kryostatom s pevným vodíkom, ktorý chladí optiku na teplotu 12 K (-261 °C) a dva detekčné prvky typu BIB (Blocked Impurity Band) s 128 × 128 prvkami na 7 K (-266 °C). Meranie sa vykonáva v dvoch spektrálnych pásmach (12 mikrometrov, citlivosť 0,1 – 0,3 mJy, priestorové rozlíšenie 15"; 25 mikrometrov, 0,3 – 1,0 mJy, 22").
Misia
Štart sa konal 5. marca 1999 o 02:56 UTC na základni Vandenberg. K vyneseniu bola použitá nosná raketa Pegasus XL, ktorá je odpaľovaná z letiaceho materského lietadla Lockheed L-1011. Všetko prebehlo hladko a o pár minút neskôr sa oddelil posledný stupeň rakety a teleskop bol umiestnený na polárnej obežnej dráhe s výškou apogeom 388 kilometrov na Zemou. Prvý kontakt s družicou uskutočnila o 03:26 UTC antarktická stanica McMurdo. Pri ďalšom kontakte s pozemnou stanicou Poker Flats v Arkansase sa zistilo, že vinou chybného integrovaného obvodu bol predčasne odhodený kryt teleskopu a ten tak bol vystavený svetlu odrazenému Zemou. Problémom bolo, že chladiaci kryogenický systém nebol dimenzovaný na odvádzanie takého množstva tepla, aké bolo vyprodukované dopadom hoci odrazeného slnečného svetla.
Za normálnych okolností mali palubné prístroje zabezpečiť, aby sa teleskop vyhýbal priamemu osvetleniu slnkom aj odrazom svetla od Zeme. Keď však došlo k odhodeniu krytu, teleskop ešte nebol plne oživený a z bezpečnostných dôvodov bol zámerne natočený smerom k Zemi. Náhly nárast teploty vnútri kryostatu spôsobil sublimáciu pevného vodíka, ktorý slúžil ako chladiace médium. Ďalší problém nastal, keď tlak vnútri kryostatu prekročil limit a automatický vypúšťací ventil začal plynný vodík vypúšťať do priestoru. Prúd vodíka zafungoval ako malá dýza a teleskop tak začal rotovať rýchlosťou až 60 ot./min. Palubný stabilizačný systém nebol schopný rotáciu zastaviť, pretože jeho silové zotrvačníky nedokázali vyvinúť dostatočný moment. Kontrola nad teleskopom bola obnovená až po vyčerpaní zásob vodíka. Pre funkciu infračerveného teleskopu však bola zásoba kryogenického chladiva kľúčová a teleskop tak nebol schopný začať pozorovanie.
Bez možnosti pozorovania infračerveného žiarenia bol teleskop nespôsobilý vykonávať svoju primárnu misiu. Okrem kryostatu boli ostatné systém plne funkčné a tak bolo rozhodnuté o zapojení teleskopu do projektu hviezdnej seizmológie. Cieľom hviezdnej seizmológie je štúdium vnútornej štruktúry hviezdnych telies a WIRE sa na programe zúčastňuje sledovaním oscilácie blízkych hviezd pomocou svojho sledovača hviezd. Hlavná úloha misie však zostala nenaplená a úlohu teleskopu WIRE prevzal až v novembri 2009 nový teleskop WISE.
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wide Field Infrared Explorer na českej Wikipédii.
- Tento text alebo jeho časť bola prevzatá z článku 1999-011A- WIRE (verzia 2010-03-08 19:50:01 UT) uverejneného na stránkach SPACE 40, ktorého autorom je Antonín Vítek
. (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0, povolenie autora)
Externé odkazy
 |
Portál kozmonautika |
- NSSDC-Master Catalog: 1999-011A (po anglicky)
- http://sunland.gsfc.nasa.gov/smex/wire/ (po anglicky)
- http://www.ipac.caltech.edu/wire/ (po anglicky)
- http://www.ucolick.org/news/1999/99-07-27.html (po anglicky)