Valentin Oswald Ottendorfer
Valentin Oswald Ottendorfer (* 14. február 1826, Svitavy – † 15. december 1900, New York, USA) bol zámožný newyorský občan nemeckej národnosti, svitavský rodák, významný mecenáš a staviteľ niekoľkých historických stavieb vo Svitavách.
| Valentin Oswald Ottendorfer | |||
 významný mecenáš a staviteľ niekoľkých historických stavieb vo Svitavách | |||
| Narodenie | 14. február 1826 Svitavy | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 15. december 1900 (74 rokov) New York, USA | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodil sa vo Svitavách v rodine súkenického majstra. Študentské roky prežil na univerzitách v Brne, Viedni a v Prahe. Po revolučných búrkach v roku 1848, ktorých sa aktívne zúčastnil, bol nútený opustiť monarchiu. Emigroval do USA, kde v New Yorku pracoval najskôr ako nádenník, ale neskôr sa vypracoval na redaktora najväčších nemeckých novin New-Yorker Staats-Zeitung. Roku 1859 sa oženil s vdovou po majiteľovi novín a tlačiarne, ktoré sa pod jeho vedením ďalej rozvíjali.
V roku 1892 bola z ním poskytnutého finančného daru postavená budova Ottendorferovho domu, kde bola otvorená veľká verejná ľudová knižnica a čitáreň. Neplatilo sa požičovné a čitáreň bola bezplatnou službou. Na realizáciu knižnice venoval Ottendorfer 300 000 zlatých a ďalších 10 000 na nákup kníh. Knižnica plnila aj funkciu spoločenského domu určeného na prednášky, koncerty a divadelné predstavenia. Skoro získala 22 000 zväzkov a stala sa tak najväčšou inštitúciou svojho druhu vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Spolu s knižnicou nechal postaviť fontánu so súsoším predstavujúcom materskú lásku na pamiatku svojej matky, ktorá zomrela osem rokov po jeho emigrácii, bez toho aby ju mohol navštíviť. Celkom venoval svojmu rodnému mestu čiastku 1 000 000 zlatých (cca 700 miliónov českých korún v dnešnej hodnote), za ktoré bol tiež postavený sirotinec, chudobinec a nemocnica pre chudobných (už v roku 1886). Na tieto inštitúcie pamätal tak isto vo svojom závete zriadením nadácií, ktoré ich mali finančne zaistiť aj v budúcnosti.
Spolu so svojou manželkou Annou Ottendorferovou (1815 – 1882) venovali v roku 1884 mestu New York ľudovú knižnicu a nemocnicu, kde bola poskytovaná bezplatná starostlivosť pre nemeckých imigrantov. Knižnica aj nemocnica existujú dodnes a obe susediace budovy (135 a 137 Second Ave. New York) boli zaradené do Národného zoznamu historických pamiatok USA.