Albrecht Dürer

Narodil sa ako tretie z osemnástich detí zlatníka Albrechta Dürera staršieho a jeho ženy Barbory Holperovej, ktorá bola dcérou Dürerovho zlatníckeho majstra. Dürerovo pôvodné meno bol Ajtósi a v roku 1455 sa presťahoval do Norimbergu z Ajtósu časti maďarského mesta Gyula. Spočiatku sa učil v zlatníckej dielni svojho otca, ale keď sa ukázalo, že má talent na maľovanie, otec mu dovolil od roku 1486 študovať u popredného maliara tej doby Michaela Wolgemuta. V roku 1494 sa oženil s Anežkou Freyovou, a hneď v nasledujúcom roku sa vydal na svoju prvú cestu do Talianska.

V roku 1495 založil v Norimbergu svoju vlastnú dielňu a čoskoro sa tu zoznámil s významnými osobnosťami Norimbergu, najmä s učeným Willibaldom Pirchheimerom. V roku 1497 zostrojil vlastný lis a začal produkovať prvé série grafických listov. Začal používať vlastný monogram a datovať svoje diela. Časom sa spolu s úspechmi stával jeho preslávený monogram uznávanou firemnou značkou. Okolo roku 1500 prišiel do Norimbergu Jacob de` Barbari. Pod jeho vplyvom sa Dürer venoval sústavnému štúdiu ľudských proporcií.

V rokoch 1505 – 1507 podnikol druhú cestu do Talianska, konkrétne do Benátok. V januári 1507 sa vrátil do Norimbergu, kde ho čakala nová zákazka – tzv. „Hellerov oltár“ (namaľoval len strednú časť, ktorá v roku 1729 zhorela). V roku 1509 sa vrátil opäť ku grafikám a začal vytvárať prvú z 37 drevorezieb tzv. Malých Pašií a dokončil sériu Veľkých pašií (12 dielov).

Adam a Eva

Začiatkom februára 1512 začal pracovať pre cisára Maximiliána I. Vyrobil pre neho modlitebnú knižku, ktorá sa stala skutočným skvostom. 16. mája 1514 zomrela Dürerova matka. Len dva mesiace pred smrťou kreslil Dürer jej portrét, do ktorého vložil všetky svoje pocity natoľko majstrovsky, že sú jasne čitateľné i po storočiach.

6. októbra 1515 získal od Maximiliána ročný plat 100 zlatých. V tom období kreslil mapu severnej a južnej nebeskej pologule. V roku 1518 dočasne býval v Augsburgu. V roku 1519 zomrel cisár Maximilián I. a norimberská rada odmietla platiť rentu 100 zlatých. Dürer sa preto aj so ženou vydal do Holandska, kde ho prijali so všetkými poctami. Stretol sa tam s mnohými holandskými umelcami a taktiež s Erazmom Rotterdamským. Karol V. mu rentu rád prisľúbil, a tak tu nejaký čas žil. Počas svojho pobytu v Holandsku trávil dni portrétovaním, čo považoval za výraz priateľstva k týmto ľuďom, no taktiež neprestával maľovať. V tomto období vytvoril jedno z najdôležitejších diel – dvojitú dosku „Štyria apoštoli“ z roku 1526.

Hoci mu Holanďania ponúkli dom v Antverpách a vysoký ročný dôchodok, Dürer sa rozhodol vrátiť domov do Norimbergu. Návšteva Holandska v ňom podporila chuť do maľovania, no tú vzápätí prerušilo jeho predčasné úmrtie, pravdepodobne na následky ochorenia sleziny. Zomrel 6. apríla 1528 v Norimbergu.

Vďaka spájaniu viacerých odlišných štýlov a motívov, sa stal prvým nemeckým univerzálnym umelcom, ktorý dbal hlavne na slobodu prejavu. Veľa cestoval, čím sa stal tiež umelcom svetovým. Okrem svojich výtvarných a ryteckých diel je tiež autorom teoretických kníh o perspektíve a o proporciách v maliarstve. Jeho veľkým vzorom bol Martin Schongauer, no taktiež na neho veľmi zapôsobil Andrea Mantegna, vďaka ktorému spoznával antické umenie, ktoré nikdy neštudoval a nikdy nevidel na vlastné oči.

Jeho maliarske diela udivujú svojou presnosťou, dôkladnosťou a čistotou práce, jeho kresby zasa uchvacujú svojou jasnou farebnosťou. Časom sú čoraz jednoduchšie a vzrastá aj ich vnútorná monumentálnosť. Dürer bol aj skvelým portrétistom, ktorý nielen odvádzal dokonalú, priam puntičkársku prácu pri vypracovávaní detailov, ale zároveň dokázal neuveriteľne zobraziť i vnútorný svet daného človeka.

Ale hoci bol zručným a talentovaným maliarom a kresličom, za svoju slávu vďačil predovšetkým grafike, v ktorej využíval všetky špecifické možnosti drevorezu a medirytiny. Čiernou čiarou vedel vyjadriť svetlo a tieň, priestorovú hĺbku, lesk i plastickosť. Tu si vyberal námety z biblie, mytológie, či alegórie. Vďaka rytinám sa jeho umenie šírilo do celej Európy a jeho práce sa používali ako predlohy v tvorbe súčasníkov i nasledujúcich generácií.

Bol prvým nemeckým maliarom, ktorý sa vyrovnal aj osobnostiam talianskeho renesančného umenia, s ktorými sa často aj poznal – napr. s Raffaelom si vymieňal korešpondenciu a dokonca vymenil i svoj portrét za niekoľko Raffaelových kresieb.

Nebol však iba maliarom. So záujmom sledoval spoločenské dianie okolo seba, duchovné tendencie svojej doby, spolupracoval na humanistických štúdiách, a rovnako sledoval aj reformačné hnutie Martina Luthera.

• Hlaváček, L.: Albrecht Dürer - Kresby, Odeon Praha 1982
• Codr, M.: Přemožitelé času 4, Mezinárodní organizace novinářů Praha 1988
• Albrecht Dürer - Grafické dílo, katalóg k výstave 12. 6. - 21. 8. 1994, Palác Kinských Praha
• Strider P.. Dürer, Bechtermünz Verlag, Augsberg 1996

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albrecht Dürer
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Albrecht Dürer