Madona s hadom

Prelomové roky medzi 16. a 17. storočím patrili k najdôležitejšiemu obdobiu v Caravaggiovom umeleckom živote. Napriek búrlivému životu a vcelku zlej povesti, ktorá ho predchádzala, podarilo sa mu, zásluhou kardinála Scipioneho Borghese získať zákazku na obraz s námetom Panny Márie pre oltár Palafrenieri v priečnej lodi Baziliky svätého Petra.

Oltár Palafrenieri pôvodne stával v centrálnej lodi a zdobil ho obraz zachytávajúci svätú Annu, Pannu Máriu a Ježiška medzi svätými Petrom a Pavlom. Po presťahovaní oltára sa však už pôvodný obraz naň nehodil a preto bolo určené osadiť oltár novým obrazom. Na jeho namaľovanie sa hľadal vhodný umelec.

Napriek tomu, že o podobnej objednávke snívali všetci významnejší rímski umelci, práve Caravaggiovi bola touto zákazkou ponúknutá možnosť plného rozvinutia jeho génia. V decembri 1605 obdržal na obraz zálohu.

Už na počiatku práce vedel, že zákazku získal napriek nevôli kardinálov. Tento fakt mal zohľadniť pri realizácii diela. Ako sa však ukázalo neskôr, svojmu renomé rebelanta neostal nič dlžný.

Už výber modelky sa ukázal ako nešťastný. Opäť sa rozhodol pre dievča menom Lena (prosté dievča z námestia Piazza Navona, ktorá mu už pózovala pri obraze Loretánska Madona). Obraz vytvoril za niekoľko dní.

Pobúrenie nad hotovým dielom bolo neopísateľné. Ešte nikdy nezašiel Caravaggio vo svojom realizme tak ďaleko - mnohí dokonca tvrdili, že až k obscénnosti. Výtvarný historik Roberto Longhi napísal: „Je možné, že Caravaggio bol práve v prípade tejto najvytúženejšej objednávky, ktorá vyžadovala veľkú snahu, podnecovaný k najsurovšej interpretácii?“

Caravaggio si iste uvedomoval, že téma, ktorá mu bola zadaná je spájaná s liturgickým symbolom nepoškvrneného počatia a je teda nanajvýš posvätná. Podľa názoru zúčastnených však v diele prevládal taký hrubý plebejský a rebelský tón, že sa celkom neomylne vystavil už nejedenkrát vyslovenej výčitke, že je maliarom nižšie postavených vrstiev spoločnosti. Bolo otázne prečo sa vydal touto cestou.

Výčitky smerovali, ako vždy, k zobrazeniu postáv. Svätá Anna vyzerá ako stará žena z rímskej periférie, Panna Mária ako „práčka v zástere cez šaty“ a Ježiš je nahý. Obraz bol odmietnutý kvôli „urážlivému zobrazeniu Panny s nahým Ježišom“. Stvárnenie matky a syna je prekvapivé a na prvých divákov pôsobilo až odvážne naturalisticky. Celkom zreteľne tu absentuje akýkoľvek náznak dôstojnosti a vážnosti, spájanej s Božou rodičkou a jej synom, ktorého nahota pripadala ľuďom nemenej urážlivá.

Caravaggiovi sa definitívne zavreli dvere k ďalším významnejším objednávkam. Zhodnotenie obrazu zhrnul jeden z kardinálov do jedinej vety: „Nevidíme na tomto obraze nič než sprostotu, svätokrádež, bezbožnosť, bohorúhačstvo a nevkus.“

Po ikonografickej stránke dielo zachytáva Ježiša so svojou matkou Pannou Máriou a svätou Annou ako uprene hľadia na hada, ktorý sa im zvíja pri nohách. Panna Mária nežne podopiera svojho syna a nohou pod jeho chodidlom spolu s ním drví hadovu hlavu. Námet obrazu vychádza z knihy Genezis: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.“ (Gen 3:15) Had je symbolom prvotného hriechu, ale je tiež symbolom víťazstva viery nad kacírstvom a úlohy Panny Márie pri vykúpení ľudstva. Spôsobom stvárnenia nôh oboch postáv Caravaggio precízne interpretoval znenie buly pápeža Pia V. z roku 1569, kde bolo dogmaticky stanovené, že Mária rozdrvila hadovi hlavu s pomocou svojho syna.

Po odmietnutí obrazu pápežskou komisiou ho darom získal kardinál Borghese, ktorý ho umiestnil vo svojej vile.

Autoportrét

Prehľadný zoznam obrazov Caravaggia pozri Zoznam Caravaggiových diel

• G. Lambert, Caravaggio, Taschen/Nakladateľstvo Slovart, Praha, 2005, ISBN 80-7209-750-4
• H. Langdonová, Caravaggio, BB art, Praha, 2002, ISBN 80-7257-898-7