Superveľmoc

USA svojou politikou "zadržiavania komunizmu" sa snažili zastaviť šírenie vplyvu ZSSR vo zvyšku sveta, hlavne na krajiny v Karibskom mori, južnej Ázii a západnej Európe. Od 60. rokov, vďaka rozvoju modernej dopravy, bolo navyše možné vyvážať do celého sveta americký tovar, šírila sa americká kultúra. Niektorí ju obdivovali ako symbol demokracie, niektorí ju zatracovali ako útok na vlastnú národnú kultúru. Práve odmietanie všetkého amerického je sprievodným javom antiamerikanizmu, ktorý sa rozšíril tak v krajinách vtedajšieho východného bloku ako propaganda komunistických vlád, tak aj v arabskom svete aj v západnej Európe. Počas studenej vojny sa americkej ekonomike veľmi darilo, čo dávalo možnosť investovať viac peňazí na ozbrojené sily. Sovietsky zväz nedokázal držať tempo s USA, až sa nakoniec rozpadol. To v podstate znamenalo víťazstvo pre USA, pretože sa tým stali jedinou superveľmocou.

Sovietsky zväz sa stal superveľmocou v roku 1949, keď sovietski vedci prvýkrát realizovali úspešný atómový výbuch, a krajina sa tak zaradila medzi jadrové veľmoci. Vďaka ohromnej rozlohe a dostupnosti takmer všetkých surovín, aj vďaka investíciám do ťažkého priemyslu centrálnou vládou od začiatku 30. rokov. V 60. rokoch došlo v tejto krajine k veľkému pokroku. Krajina v tomto období opäť dosiahla životnú úroveň z obdobia pred druhou svetovou vojnou (resp. pred napadnutím krajiny nacistami). Aj ZSSR mal svoju sféru vplyvu, ktorú sa pokúšal neustále rozširovať; patrila do nej stredná a východná Európa, Kuba, Vietnam, Severná Kórea a v 80. rokoch i niektoré africké a arabské krajiny. ZSSR šíril svoj vplyv vojenskou silou. Podporoval Čínu a severnú Kóreu pri invázii do Južnej Kórei v Kórejskej vojne, potom podporoval Severný Vietnam pri ofenzíve do Južného Vietnamu, čo prinieslo vietnamskú vojnu. V roku 1968 tiež poslal Sovietsky zväz vojská do Československa a v 80. rokoch viedol vojnu v Afganistane.

Na rozdiel od západných krajín došlo vo východnom bloku ku koncu 70. rokov k stagnácii, ktorá neskôr prerástla do krízy a o niekoľko ďalších rokov neskôr rozdúchala spory ako medzi jednotlivými národmi Sovietskeho zväzu, tak aj v radoch jeho spojencov. Situáciu nezlepšila ani cielená reforma nazývaná perestrojka (prestavba spoločnosti), zavedená v druhej polovici 80. rokov Michailom Gorbačovom, ktorá mala priniesť "uvoľnenie" štátu a priniesť demokratické a kapitalistické prvky (podobne, ako ich napríklad Čína zaviedla na začiatku 90. rokov, čo jej prinieslo ekonomický úspech). Rozpad ZSSR začal sporom o Náhorný Karabach na Kaukaze, a vyvrcholil abdikáciou prezidenta ZSSR na konci roka 1991 a rozpustením štátu k 31. decembru toho istého roka.