Subtatranské príkrovy

Subtatranské príkrovy sú príkrovové jednotky Západných Karpát, ktoré ležia v pásme jadrových pohorí nad tatrikom. Tvoria ich dva príkrovy:

Geológia Západných Karpát
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
Oravikum • Váhikum • Peripieninský lineament • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Oba príkrovy sú tenkokôrové (superficiálne) príkrovy, ktoré obsahujú najmä druhohorné sedimenty, prevažne veľké hrúbky vápencov a dolomitov. Svojou stavbou sa však od seba líšia. Hronikum stratilo spojenie so svojou pôvodnou domovskou oblasťou (je bezkoreňovým príkrovovm), zatiaľčo fatrikum leží severnou, najväčšou časťou na cudzom ale menšou južnou časťou aj na vlastnom podklade[1]. Na viacerých miestach sa tieto príkrovy delia na čiastkové telesá, napríklad v Belianskych Tatrách sa fatrikum člení na čiastkové príkrovy - jednotka Havrana a jednotka Bujačieho vrchu[1]. Dosiaľ neboli nájdené kontakty, kde by ležalo hronikum (vyšší príkrov) priamo na tatriku, aj keď lokálne môže k takému javu dochádzať. Bolo však zaznamené, že v dôsledku tektonických komplikácií, môže lokálne hronikum ležať pod fatrikom (v dôsledku spätných prešmykov v oblasti Strážovských vrchov).[2]

V minulosti bolo vyčlenených viacero vyšších príkrovov ležiacich na hroniku. Patril medzi ne hlavne strážovský príkrov, ktorý je dnes chápaný ako najvyššia čiastková štruktúra hronika, duplexového charakteru oddelená z mojtínsko-harmaneckej karbonátovej plošiny. Vyčleňovaný bol najmä pre svoj osobitý vývoj s prevahou masívnych rífových vápencov (tzv. wettersteinská fácia), pre čo bol niekedy spájaný so silicikom. Takto boli vyčleňované aj havranický, jablonický, nedzovský a tematínsky príkrov. Tieto telesá sú dnes vlastne príkrovovými troskami jedno mohutného telesa, označovaného ako považský príkrov, ktorý bol z veľkej časti zničený eróziou.

Termín subtatranský dávnejšie bol odovodený od názvu subtatranskej série v oblasti Poľských Tatier. Čo malo vyjadrovať ich geomorfologické postavenie, nie tektonické postavenie pod tatrikom. Dnes sa termín používa skôr ojedinele a je nahrádzaný pomenovaniami pre jednotlivé príkrovové jednotky (hronikum a fatrikum).

Vznik a vývoj

Vrstevný sled subtatranských príkrovov sa väčšinou začína na báze strednotriasových karbonátov a končí v strednej kriede. Staršie horniny obvykle nie sú zachované, pretože k odtrhnutiu príkrovov došlo na súvrstviach spodnotriasových verfénskych bridlíc a karpatského keupra. Podložné kryštalinikum sa zachovalo iba výnimočne, vo fatriku ho možno sledovať v tektonických oknách v Rázdielskej jednotke a v oblasti Starých Hôr[3]. V hroniku sa zachovala časť preddruhohorného podložia vo forme hrubých súvrství bazaltových vulkanoklastík mladopaleozoického (karbónskeho a permského) veku, označované ako ipoltická skupina.

Presun subtatranských príkrovov nastal vo vrchnej kriede (cenoman až stredný turón), pričom ako prvé bolo presunuté fatrikum a naň sa nasunulo hronikum. Smer presunu bol generálne z juhu na sever[4].

Referencie
  1. Veľký, J. a kolektív, 1980: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok, N - Q. Veda, Bratislava, s. 549
  2. Pelech, O., Olšavský, M., 2018: Post-early Eocene backthrusting in the northeastern Strážovské vrchy Mts. (Western Carpathians). Mineralia Slovaca, 50, 2, s. 147 – 156.
  3. Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca Monograph. Košice, s. 1 – 24
  4. Mišík, M., 1976: Gologické exkurzie po Slovensku. SPN, Bratislava, 276 s.
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.