Slovenská technická univerzita v Bratislave

Predchodkyňou Slovenskej technickej univerzity bola Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Táto bola zriadená na základe zákona č. 170 Sb. z. a n. z 25. júna 1937 s troma študijnými oddeleniami: inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného, inžinierskeho staviteľstva vodohospodárskeho a kultúrneho, zememeračského inžinierstva. V júli 1938 boli menovaní prví desiati profesori školy a 4. augusta 1938 bol na prvom zasadnutí profesorského zboru za rektora zvolený jednomyseľne prof. Jur Hronec. Prvý školský rok sa škole podarilo začať až 5. decembra 1938 v náhradných priestoroch Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine, kde sa škola urýchlene presťahovala po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži, keď južné časti Slovenska, vrátane Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Už v prvom školskom roku abdikovali traja profesori českej národnosti. Hneď v marci 1939 bola škola zrušená a zákonom č. 188 Sl. z. z 25. júla 1939 zriadená pod novým názvom Slovenská vysoká škola technická (názov bol zmenený ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939[2]) už v Bratislave s plánovanými šiestimi odbormi: odbor inžinierskeho staviteľstva, odbor špeciálnych náuk, odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva, odbor chemickotechnologického inžinierstva, odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva a odbor obchodného inžinierstva. Odbory sa otvárali postupne, v školskom roku 1939/40 tri, v roku 1940/41 ďalšie dva a šiesty sa neotvoril nikdy, pretože v roku 1940 vznikla samostatná Vysoká škola obchodná v Bratislave. [6]

Počas vojny utrpela škola materiálové škody na budovách, ale aj zariadení. Pred príchodom frontu boli najdrahšie prístroje, zbierky a knihy evakuované v 160 debnách do Žarnovice. Po prezradení úkrytu boli zhabané a odsunuté do Nemecka. Mnoho pracovníkov a študentov školy sa zapojilo do Slovenského národného povstania. V boji padli dvaja profesori a dvadsaťtri študentov, z ktorých bolo až desať bulharskej národnosti.[6] Medzi nimi sa najznámejším stal antifašista Mirko Nešpor, ktorý bol v decembri 1944 umučený v Ústredí štátnej bezpečnosti a ktorému bol v roku 1946 udelený titul Ing. a v rokoch 1948 až 2000 bol po ňom pomenovaný internát Svoradov.

V roku 1946 bol v súvislosti so založením Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach zrušený odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva. Na odbore inžinierskeho staviteľstva bolo vytvorené oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva. Od školského roku 1950/51 sa organizačná štruktúra štyroch odborov zmenila na päť fakúlt (Fakulta architektúry bola vytvorená zo samostatného oddelenia. Od 1. septembra 2020 bola Fakulta architektúry premenovaná na Fakultu architektúry a dizajnu[7]). V školskom roku 1951/52 sa Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva rozčlenila na Strojnícku fakultu a Elektrotechnickú fakultu a z Fakulty špeciálnych náuk vznikla Banícka fakulta. Táto však bola hneď od nasledujúceho roku začlenená do Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1950 - 1951 sa tiež zmenila zodpovednosť za hospodárenie. Dovtedy boli jednotlivé ústavy samostatne účtujúcimi jednotkami, túto úlohu od nich prebrali dekanáty fakúlt. V roku 1953 centralizácia pokračovala a finančnú agendu školy zabezpečoval rektorát. V školskom roku 1952/53 vznikla Fakulta ekonomického inžinierstva. V októbri 1953, pri príležitosti 25. výročia školy, udelil prezident Československej socialistickej republiky Slovenskej vysokej škole technickej Rad republiky. Medzi rokmi 1951 až 1955 sa viac ako zdvojnásobil počet pedagogických pracovníkov z 260 na 586. Od roku 1956 začal proces decentralizácie hospodárskych činností späť na jednotlivé dekanáty. Ďalšie väčšie zmeny v organizačnej štruktúre sa udiali v roku 1960. Bola zrušená Fakulta ekonomického inžinierstva, pričom jej študijné smery (stavebný, strojársky, chemický) boli začlenené do príslušných fakúlt. Rovnako došlo k začleneniu Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva pod Stavebnú fakultu. Od školského roku 1960/61 mala SVŠT štyri fakulty: elektrotechnickú, chemickú, strojnícku a stavebnú. V roku 1965 došlo k premenovaniu Chemickej fakulty na Chemickotechnologickú fakultu. V školskom roku 1966/67 došlo na základe zmeny zamerania a profilov absolventov podľa návrhu vtedajšieho Ministerstva školstva k podstatnej redukcii počtu študijných odborov z 36 na 28 (77,8%). Od 1. septembra 1976 bola od Stavebnej fakulty znova odčlenená samostatná Fakulta architektúry a dizajnu. V roku 1985 vznikla odčlenením od Strojníckej fakulty Strojárskotechnologická fakulta v Trnave.[6]

Od 1. apríla 1991 bola SVŠT premenovaná na STU. V roku 2003 bola vytvorená ako siedma a najmladšia Fakulta informatiky a informačných technológií. Koncom roka 2006 bolo prijaté nové (prvé) logo STU.[8] V októbri 2017 si STU pripomenula 80. výročie vzniku. Rektor STU pri tejto príležitosti udelil na slávnostnom podujatí po prvý raz najvyššie univerzitné ocenenie Medailu Jura Hronca absolventovi STU Andrejovi Kiskovi, prezidentovi SR.[9]

1. Prof. PhDr. Dr. h. c. Jur Hronec, DrSc. v rokoch 1938 - 1940 a 1945 - 1946
2. Prof. Ing. Dr. techn. Anton Bugan v rokoch 1940 - 1941
3. Prof. Ing. Dr. techn. František Valentin v rokoch 1941 - 1943
4. Prof. Ing. Štefan Bella v rokoch 1943 - 1945 a 1946 - 1947
5. Prof. Ing. Samuel Kriška poverený funkciou v apríli 1945
6. Prof. Ing. Ján Gonda, DrSc. v rokoch 1947 - 1949 a 1950 - 1953
7. Prof. Ing. Dr. techn. Karel Havelka, DrSc. v rokoch 1949 - 1950
8. Prof. Ing. Ernest Šišolák v rokoch 1953 - 1954 a 1958 - 1959
9. Prof. Ing. Štefan Chochol, CSc. v rokoch 1959 - 1960 a 1962 - 1963
10. Prof. Ing. Dr. techn. Jozef Trokan v rokoch 1963 - 1964 a 1968 - 1969
11. Prof. Ing. Dr. h. c. Anton Blažej, DrSc. v rokoch 1969 - 1989 (20 rokov - najdlhšie funkčné obdobie)
12. Prof. Ing. Ján Garaj, DrSc. v rokoch 1989 - 1990
13. Prof. Ing. Norbert Frištacký PhD. v rokoch 1990 - 1991
14. Prof. Ing. Vojtech Molnár, DrSc. v rokoch 1991 - 1994
15. Doc. Ing. Igor Hudoba, PhD. v rokoch 1994 - 2000
16. Prof. RNDr. Ľudovít Molnár DrSc. v rokoch 2000- 2003
17. Prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. v rokoch 2003 - 2011
18. Prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. v rokoch 2011 - 2019
19. Prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc.v rokoch 2019 - súčasnosť