Mirko Nešpor

Narodil sa ako jedno z piatich detí Antona Nešpora a Ľudmily Nešporovej, rodenej Korčákovej v Skalici. Tu aj študoval na osemročnom gymnáziu. Neskôr sa spolu s rodičmi presťahoval do Holíča. Napriek tomu, že vynikal v matematike a fyzike, s pokračovaním štúdia na vysokej škole z finančných dôvodov váhal. Na Vysokej škole technickej v Bratislave začal študovať až po tom, čo si zabezpečil štipendium, ktoré ho však zaväzovalo zostať pracovať po skončení štúdia 5 rokov v štátnej službe. Už v tej dobe bol presvedčený antifašista.

Do ilegálnej činnosti sa zapojil v lete 1944. Po skončení 1. ročníka odišiel na prázdninovú prax na stavbe priehrady v Ústí nad Oravou. Tam sa spolu s Ľubomírom Linhartom podieľal na organizovaní a zakladaní národných výborov v obciach na Orave. Po príchode do Banskej Bystrice bol poverený odovzdávať politické inštrukcie ilegálnemu hnutiu na Orave, tam sa tiež niekoľkokrát zapojil so zbraňou v ruke do ozbrojeného boja. Cestu cez územie obsadené nacistami uskutočnil dvakrát. Svoje postrehy z obsadeného územia, protifašistického hnutia na Orave a partizánskych bojov odovzdával redakcii povstaleckých novín Pravda. Koncom októbra sa zúčastnil partizánskeho boja v Nízkych Tatrách, kde ochorel a na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite.

Pred zatknutím sa rozhodol ujsť do Bratislavy, na železničnej stanici v Skalici ho 13. decembra zatkli príslušníci Hlinkovej gardy. Tam sa podrobil krutému dvojdňovému výsluchu. Dňa 16. decembra ho previezli na ústredie štátnej bezpečnosti do Bratislavy na Vlčkovej ulici 35. Po tom, čo však vyšlo najavo, že dobitý väzeň nehodlá vypovedať ani po krutom mučení, rozhodli sa ho vyšetrovatelia zbaviť. Mirko Nešpor bol popravený v pivničnej cele. Podľa oficiálnej správy väzeň Nešpor spáchal samovraždu a obesil sa. Odporuje tomu skutočnosť, že v čase smrti mal ruky pevne zviazané reťazou, ktorá sa mu zarezala hlboko do rúk. Tieto rany boli tak bolestivé, že ruky prakticky nemohol dať od seba.

V Bratislave bola v minulosti po ňom pomenovaná ulica a vysokoškolský internát, v Holíči mu bol odhalený pomník. Pamätnú tabuľu má aj v rodnej Skalici. V súčasnosti je po ňom pomenovaná ulica v Trenčíne, Prešove, Košiciach, Senici, Malackách, Michalovciach, v Námestove, v Palárikove, Šaštíne-Strážoch,v Holíči, v Gbeloch, v Žiline, v Kysuckom Novom Meste, v Liptovskom Mikuláš,v Bystričanoch,i Poprade-Veľkej a v Banskej Bystrici. In memoriam bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy. Roku 1946 mu bol udelený titul Ing.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mirko Nešpor