Učňovské pokračovacie školy

Budovy pre Učňovské pokračovacie školy (Škola umeleckých remesiel) (postavené 1928 -1937) sa nachádzajú v Bratislave na Vazovovej ulici 3-5. Budovy navrhli architekti Jiří Grossmann (1892-1957) a Alois Balán (1891-1960).

Škola umeleckých remesiel (dnes Slovenská technická univerzita), Bratislava, 1928

Architekti Jiří Grossmann a Alois Balán patria k najvýznamnejším osobnostiam v dejinách slovenskej architektúry. Tvorili dvojicu, ktorá v medzivojnovom období výrazne ovplyvnila vývoj architektúry na Slovensku. Od prvotných návrhov ovplyvnených rondokubizmom sa postupne prepracovali k vyzretým dielam funkcionalizmu, ktoré patria k najlepším svojho druhu na Slovensku. Nielenže realizovali niekoľko významných objektov, ale práve na ich tvorbe možno demonštrovať skok, ktorý urobila slovenská architektúra po vytvorení samostatnej Česko-slovenskej republiky v roku 1919.

Budova učňovských škôl patri k ich najznámejším stavbám. V súčasnosti v budove sídli rektorát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Škola umeleckých remesiel tvorila súčasť Učňovskej pokračovacej školy. Bola založená v roku 1928. Orientovala svoj program štúdia podľa vzoru nemeckého Bauhausu. Vplyvom toho sa časom vypracovala sa na významnú avantgardnú umeleckú školu. Proces založenia tejto školy sprevádzal zložitý výber architektonického návrhu. Prvá súťaž na daný projekt bola vyhlásená ešte v roku 1924. Do súťaže bolo prijatých 16 rôznych návrhov. Avšak z dôvodu neujasnených otázok miestnej regulácie sa projekčné práce zastavili. O rok neskôr bola vyhlásená druhá súťaž. V nej sa najlepšie umiestnil projekt Balána a Grossmanna. Svoj návrh z prvej súťaže upravili. Definitívny projekt zbavili pôvodných monumentalizujúcich architektonických prvkov. Kým v pôvodnom návrhu boli na priečelí ešte pilastre z neomietnutej tehly, vo výslednom návrhu ich už nevidíme. Z pôvodnej koncepcie ostala len vstupná časť symetrická podľa svojej osi.

Realizácia celej stavby prebiehala etapovite. V rokoch 1928-1929 boli ukončené práce na centrálnej časti budovy. Bolo tiež dokončené ľavé predné krídlo. Ukončením tejto fázy výstavby tak vznikla v roku 1930 prvá centrálna učňovská škola na Slovensku. Ostatné krídla boli dostavané neskôr, v rokoch 1929-1933 a 1933-1937.

Celkové riešenie sa opieralo o pravidlo súvislej uličnej zástavby. Už menej sa orientovalo na faktory vyplývajúce zo samotných potrieb školy. Pôdorys ma tvar rozvinutého písmena H. Základ pôdorysnej kompozície tvorí centrálna časť budovy s hlavným vstupom. Centrálna časť je symetrická podľa osi vstupu. Má podobu dispozičného dvojtraktu. Ostatné, neskôr dostavané krídla, sú tiež dispozičným dvojtraktom, s dlhými chodbami. V stykových plochách jednotlivých krídel sa nachádzajú hygienické zariadenia a schodištia. Centrálna časť objektu je trojpodlažná. Avšak krídla sú dvojpodlažne.

Nosnú sústavu tvorí monolitický železobetónový skelet s tehlovou výplňou. Strechy sú ploché. Jednoduché strohé fasády majú veľké okná priemyselného charakteru s výraznou horizontálnou strednou priečkou. Tento vonkajší vzhľad budovy odráža vnútornú prevádzku. Na funkcionalisticky poňatej stavbe učňovských škôl sa, ako uvádza A. Hořejš, z dvojice architektov prejavil viac Jiří Grossmann zjednodušenou lineárnosťou a uhladenejšou paralelitou požiadaviek vecných s použitím prvkov výtvarných (10 roků architektonické práce, 1932).

V celkovom pohľade ale sa musíme pozerať na ich tvorbu ako na tvorbu dvojice. Kým Grossmann bol v tandeme tým technickejšie založeným partnerom, Balán bol tvorcom umeleckých stránok ich diel. Na ich tvorbe môžeme vidieť, aké zmeny prekonala slovenská architektúra v rozmedzí niekoľkých rokov. Môžeme pri tom hovoriť ako o slohovej premene, tak aj o zmenách tvaroslovia, využívaní nových materiálov a konštrukcií, viažucim sa k týmto slohovým premenám. Väčšina ich stavieb pretrváva dodnes, aj keď nie všetky si zachovali obdivuhodnú formu, ktorú títo dvaja architekti navrhli. Keď sa v roku 1939 rozišli, obaja prestali projektovať.