Jur Hronec

Narodil sa 17. mája 1881 v Gočove, okres Rožňava v rodine Ondreja Hronca a jeho manželky Zuzany Pribékovej. Ušľachtilé ľudské vlastnosti a svedomitá zodpovednosť v práci charakterizujú osobnosť vedca akademika Jura Hronca. Vyrastal v skromných pomeroch. Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, kde sa ho ujal profesor Ľudovít Schlesinger.

Po úspešnom ukončení univerzity pôsobil v rokoch 1906–1922 s menšími prestávkami, keď bol na študijných pobytoch v zahraničí, na gymnáziu v Kežmarku. V rokoch 1908 až 1914 študoval v Göttingene, Giessene, Berlíne, vo Švajčiarsku a v Paríži, v rokoch 1922–1923 v Prahe, Göttingene a Giessene. Doktorskú dizertačnú prácu z oblasti diferenciálnych rovníc obhájil roku 1912 pod vedením profesora Ľudovíta Schlesingera v Giessene.

Jur Hronec sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe roku 1923. V rokoch 1924 až 1939 pôsobil ako profesor matematiky na Českej vysokej škole technickej v Brne. Pedagogická práca na tejto škole určuje jeho ďalšie vedecké zameranie. Poznáva dôležitosť matematiky v prírodných vedách a vo vedách technických, preto svoj výskum aplikuje na technické problémy. Celoživotné dielo akademika Hronca sa dotýka troch oblastí činnosti: vedecká, pedagogická, verejná. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich.

Je autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc, z nich najvýznamnejšie sú:

• Algebraické rovnice a ich použitie na analytickú geometriu (1923, 1949),
• Lineárne diferenciálne rovnice obyčajné (1938),
• Diferenciálny a integrálny počet I, II (1941, 1957) – prvá slovenská vysokoškolská učebnica matematiky,
• Diferenciálne rovnice I, II (1956–1958) a
• veľa vedeckých prác publikovaných v časopisoch.

Prednášal na mnohých celoštátnych a medzinárodných konferenciách a sympóziách. Počas celej svojej vedeckej a pedagogickej pôsobnosti bol v kontakte s matematikmi v zahraničí a veľmi aktívne spolupracoval s českými matematikmi. Význam osobnosti učiteľa zdôraznil J. Hronec vo svojich pedagogických prácach:

• Matematika ako prostriedok výchovy (Kluž, 1906),
• Vyučovanie a vyučovacia osobnosť (1923),
• Učiteľova osobnosť (1926).

Akademik Hronec má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Na jar 1936 Jur Hronec bol iniciátorom „Akcie za vybudovanie slovenských vysokých škôl“. Na jej zakladajúcej schôdzi bol zvolený za predsedu. V jeseni 1936 predseda Akčného výboru pre vybudovanie vysokej technickej školy na Slovensku. Táto aktivita bola úspešná – v júni 1937 bol národným zhromaždením prijatý zákon o vytvorení Techniky so sídlom v Košiciach. Jur Hronec bol 4. augusta 1938 zvolený za jej prvého rektora. Keď Košice pripadli Maďarsku, SVŠT sa premiestnila najprv do Prešova, potom do Martina a nakoniec do Bratislavy. V roku 1940 sa podieľa na zriadení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity a Vysokej školy obchodnej v Bratislave a stáva sa jej prvým dekanom. V roku 1946 je predsedom komisie pre založenie Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach a v tom istom roku kladie základy Pedagogickej fakulty v Bratislave (dekan 1946–1948).

Veľkú starostlivosť venoval katedre matematiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej bol dlhé roky vedúcim. 1953 akademik SAV. 1956 DrSc., 1945–1954 predseda Matice slovenskej, 1945 predseda Umeleckej a vedeckej rady, 1946 predseda Slovenského múzea v Bratislave. Veľkú pozornosť venoval aj stredoškolskej mládeži. Z jeho iniciatívy a za spolupráce viacerých matematikov sa na Slovensku organizovali matematické súťaže pre stredoškolákov. Tieto potom pracovali od roku 1951 v rámci Matematickej olympiády. Akademik J. Hronec mal od počiatku vrelý vzťah k Jednote matematikov a fyzikov. Je prvým slovenským matematikom, ktorý korešponduje s Jednotou českých matematiků a v roku 1921 sa stáva jej členom. Položil základy pôsobenia Jednoty na Slovensku. Keď roku 1956 bol ustanovený Slovenský výbor JČSMF, je zvolený za jeho predsedu. Aktívne sa podieľal na podujatiach Matematicko-fyzikálnej spoločnosti v Bratislave, keď počas vojny Jednota z politických príčin nemohla vyvíjať činnosť. Akademik J. Hronec má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Odchoval takmer dve generácie slovenských matematikov.

Zomrel 1. decembra 1959 v Bratislave. Je pochovaný v rodnom Gočove.

Busta Jura Hronca vo vestibule Gymnázia Jura Hronca

Jeho vedecká, pedagogická a organizačná činnosť bola ocenená viacerými štátnymi a vedeckými vyznamenaniami. Jednota československých matematikov a fyzikov mu roku 1959 ako prvému svojmu členovi udelila vyznamenanie Čestný člen. V roku 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. Roku 1971 bola verejnosti sprístupnená izba v jeho rodnom Gočove. V roku 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave s nápisom JUR HRONEC, SLOVENSKÝ MATEMATIK, PEDAGÓG A VEREJNÝ ČINITEĽ, (1881–1959). V Bratislave je po ňom pomenované gymnázium na Novohradskej ulici (v súčasnosti existuje už pod názvom „Spojená škola Gymnázium Jura Hronca a ZŠ Košická“), ako aj internát STU na Bernolákovej ulici. V Rožňave je po ňom pomenovaná Základná škola na Zakarpatskej ulici.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
• Indexovaný záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 12 - farnosť Vlachovo; pokrstený ako Jiři Hronecz