Ranking (univerzity)

Tri najdlhšie zavedené a najvplyvnejšie globálne rebríčky sú tie, ktoré vypracovali Quacquarelli Symonds (QS), Times Higher Education (THE) a ShanghaiRanking Consultancy (Akademický rebríček svetových univerzít; ARWU). Všetky tieto, spolu s ďalšími globálnymi rebríčkami, primárne merajú skôr výskumnú výkonnosť univerzít ako ich výučbu.[4][5] Boli kritizované za to, že „sú väčšinou založené na tom, čo je možné merať, a nie na tom, čo je pre univerzitu nevyhnutne relevantné a dôležité“ a bola spochybnená platnosť (validita) globálne dostupných údajov.

Európska komisia zostavila zoznam 22 univerzít v EÚ s najvyšším vedeckým dopadom.[6] Toto poradie bolo zostavené ako súčasť Tretej európskej správy o ukazovateľoch vedy a techniky.[7] Pripravilo ho Generálne riaditeľstvo pre vedu a výskum Európskej komisie v roku 2003 (aktualizované v roku 2004).[8] Zaoberá sa iba najväčšími inštitúciami Európskej únie. Nie je v ňom žiadna univerzita z CEE (stredná, južná a východná Európa). V tomto rebríčku sú najlepšie dve univerzity Cambridge a Oxford. Toto poradie zdôrazňuje vedeckú kvalitu inštitúcie na rozdiel od jej veľkosti alebo vnímanej prestíže.  Takže menšie, technické univerzity, ako napríklad Eindhoven University of Technology (Holandsko) a Technická univerzita v Mníchove (Nemecko), sú na treťom a štvrtom mieste za Cambridgeom, nasledované University of Edinburgh. Správa neposkytuje priame porovnanie medzi EÚ a univerzitami vo zvyšku sveta, aj keď počíta skóre vedeckého vplyvu, ktoré hodnotí oproti svetovému priemeru. Tento rebríček mal byť v roku 2008 nahradený novým, prisľúbeným v prvej polovici roku 2011.[9] Týmto rebríčkom sa stal U-Multirank.[10] Česká republika v ňom má v roku 2020 samostatnú správu,[11] Slovensko je zastúpené len 9 univerzitami.[12]

Iný prístup ku klasifikácii európskeho výskumného priestoru ponúka „European Research Ranking“.[13] Toto poradie je založené na verejne dostupných údajoch z projektu Európskej komisie a z databázy financovania CORDIS, aby bolo možné odhadnúť výkonnosť európskych výskumných inštitúcií v oblasti financovania a vytvárania sietí. Najlepšia zo Slovenských inštitúcií je štátny podnik Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, ktorý získal v roku 2016 ako partner 1 499 674 eur z projektu, ktorý mal rozpočet 200 miliónov eur. Druhá je STU, ktorá je na mieste 1000 a vyššom s rozpočtami menšími ako 1,5 mil. eur.[14]

Niektoré rakúske univerzity, vrátane všetkých rakúskych univerzít aplikovaných vied, sa zúčastňujú CHE University Ranking, čo je nemecký systém v ktorom v roku 2020 hodnotilo inštitúcie 120 000 študentov a 3 000 profesorov.[15]

Eduniversal je rebríček vysokoškolských a magisterských stupňov francúzskych univerzít v niektorých oblastiach.

Le Nouvel Observateur príležitostne ponúka hodnotenie „Grandes écoles“ a ich prípravných škôl, „Prépas“, a vysokoškolské tituly univerzít v niektorých oblastiach.

Od roku 2007 vydáva Centrum pre rozvoj vysokoškolského vzdelávania v Nemecku CHE (anglicky: Centre for Higher Education / nemecky: CHE Gemeinütziges Centrum für Hochschulentwicklung GmbH) „ExcellenceRanking“.[15] Rebríček obsahuje vedy z biológie, chémie, matematiky a fyziky, ako aj psychológie, politológie a ekonómie. Rebríček je navrhnutý tak, aby podporoval hľadanie magisterských alebo doktorandských programov. CHE chce tiež zdôrazniť silné stránky výskumu európskych univerzít a poskytnúť im nápady na zlepšenie. Rebríček zverejňuje nemecký týždenník Die Zeit v angličtine a nemčine. Centrum pre rozvoj vysokoškolského vzdelávania CHE zhromažďuje údaje z tohto rebríčka. Anglickú verziu poskytuje DAAD.

CHE tiež zverejňuje „ResearchRanking“, ktorý ukazuje silné stránky výskumu nemeckých univerzít. CHE ResearchRanking je založené na údajoch UniversityRanking týkajúcich sa výskumu.

Populárny rebríček poľských vysokých škôl každoročne vydáva vzdelávací časopis Perspektywy.[16]