Siedma križiacka výprava

Siedma križiacka výprava (alebo Šiesta križiacka výprava) bola križiacka výprava v rokoch 1248 až 1254. Túto výpravu viedol francúzsky kráľ Ľudovít IX., ktorý chcel útokom na Egypt znovu získať Jeruzalem dobytý v roku 1244 Kamelovym synom Ejubom (nové križiacke hlavné mesto bol Akkon).

Ľudovít IX. záujem o dobytie Jeruzalema prejavil už v roku 1244, ale až v roku 1248 sa v Marseille nalodil a vyplával do Egypta. Cestou sa zastavil na Cypre, čím zdvihol morálku svojim vojakom, ale pripravil sa o moment prekvapenia. Keď sa dostali k Damiette čakalo ich egyptské vojsko, ale Ľudovít využil vyloďovacie člny s plochým dnom, a tým vniesol zmätok do radov Egypťanov, ktorí v tom zmätku opustili aj Damiettu. Križiaci teda vstúpili do pevnosti takmer bez boja. Počas oddychu v Damiette tam kráľ Ľudovít založil arcibiskupstvo a zo zakladacej listiny vyplýva, že si plánuje ponechať Damiettu ako vlastnú dŕžavu. Až 20. novembra vyšiel kráľ so svojím vojskom do vnútrozemia o postupoval veľmi obozretne. Keď sa vojsko dostalo k pevnosti Al-Mansúra Ľudovítov predvoj prekvapil nepriateľský tábor a opojení úspechom zaútočili na pevnosť, ale v úzkych uličkách boli pobití. Medzitým sa Egypťania sformovali a zaútočili na hlavnú časť Ľudovítovho vojska, ktoré len s námahou zvíťazilo. Keď sa Francúzi obrátili na sever dostali sa do obkľúčenia z ktorého unikli, ale pri návrate do Damietty bol kráľ zajatý. Keďže sa Damietta pod velením kráľovnej udržala proti egyptskému útoku, vymenili ju Francúzi za kráľa. Z Ľudovítovej elitnej armády sa zachovalo len asi 1 500 mužov, kým veľká časť bola stále v zajatí. Keď v rokoch 1250 - 1251 vyrazilo sýrske vojsko proti Egyptu, uzavrel egyptský sultán Ajbek s Ľudovítom dohodu o navrátení zajatcov a odstúpení Jeruzalema za podmienok, že Damask bude porazený. Z tohto sa udialo iba vrátenie zajatcov v roku 1252.

Ľudovít zostal v Palestíne až do roku 1254, kedy sa musel vrátiť do Francúzska. Jeho krížová výprava bola poslednou do „svätej zeme“.