Druhá križiacka výprava
Druhá križiacka výprava (1147-1149) bola vojenská výprava vedená francúzskym kráľom Ľudovítom VII. a nemeckým kráľom Konrádom III.. Vo svojich kázaniach podporoval vyslanie výpravy aj Bernard z Clairvaux.
| Križiacke výpravy |
|---|
| Prvá križiacka výprava · Výprava chudoby · Nemecká križiacka výprava (1096) · Križiacka výprava v roku 1101 · Druhá križiacka výprava · Tretia križiacka výprava · Štvrtá križiacka výprava · Križiacka výprava proti albigéncom · Detská križiacka výprava · Piata križiacka výprava · Šiesta križiacka výprava · Siedma križiacka výprava · Výprava sedliackych vzbúrencov · Ôsma križiacka výprava · Deviata križiacka výprava · Severné križiacke výpravy |
Po obsadení Edessy Seldžukmi (sultánom z Mosulu) v roku 1144 sa uskutočnila druhá križiacka výprava pod vedením francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. a nemeckého kráľa Konráda III. (české pramene uvádzajú aj české knieža Vladislava II.), ktorá sa vcelku skončila neúspešne.
Hlavnú časť nemeckej armády porazil pri Dorylaione sultán z Ikonionu v októbri 1147, zvyšok tejto hlavnej časti sa pri Nikaii pridal k Francúzom tiahnúcim pri pobreží mora. Konrád sa vybral späť smerom na Carihrad. Pešiaci vedení biskupom Ottom z Freisingu boli porazení koncom roku 1147 juhovýchodne od Antiochie. V roku 1148 sa nemecký a francúzsky kráľ stretli v Jeruzaleme, odkiaľ podnikali spoločné výpravy proti Damasku a Askalonu. Obaja boli neúspešní a vrátili sa domov (Konrád v septembri 1148 a Ľudovít v apríli 1149).
