Obkľúčenie

• Pri prvom momente ide o výhodné rozmiestnenie okolo nepriateľa tak, aby sa dal napadnúť na najslabšom mieste a z viacerých strán.
• Odrezanie nepriateľa od jeho tylového zabezpečenia a posíl, straty, ktoré utrpí sa nedajú nahradiť, nepriateľ nemôže ustúpiť, musí bojovať na život a na smrť, poprípade sa vzdať.
• Stlačiť nepriateľa na čo najmenší priestor, keďže jednotky jednoducho zaberajú priestor a tým si zavadzajú, vnútorné jednotky sa nemôžu hneď dostať do boja alebo útočia v tlačenici, takto sa dá poraziť aj 3x silnejší nepriateľ vyzbrojený rovnakými zbraňami.

Vojenský teoretik Sun'c však správne naznačil, že úplné obkľúčenie dokáže vyburcovať protivníkovú morálku do krajnosti, čo môže byť pri určitom pomere síl dosť nebezpečné pre obkľučovateľa. Preto navrhoval ponechať mu jednu stranu voľnú. Toto využívali Mongoli (pozri napr. bitka na rieke Slanej) ale aj Cézar v bojoch proti Germánom.

Metódy na obkľúčenie sú:

• Mech

stred ustupuje a krídla držia a tlačia sa dopredu – v súčasnosti asi v útoku nepoužiteľná

• Kliešte

útočí sa v dvoch oddelených ťahoch, medzi ktorými nie je nič alebo len pomalé obranné sily, čelné jednotky (hroty) sa v tyle nepriateľa spoja, vpredu sa uzavrú zadnými stredovými jednotkami

Najľahšie sa nepriateľ obkľúči keď:

• máme prevahu v rýchlosti
• prevahu v informáciách – my vieme o nepriateľovi všetko a on o nás nič (pozri vojnová hmla).

Ak sme pomalší, použije sa obkľúčenie ako obranná taktika, a síce metóda mech. Ak sa na bojisku vyskytujú prirodzené prekážky (pohoria, vodné plochy, bažiny), stačí na obkľúčenie podstatne menej síl. V histórii, najmä starovekom vojenstve sa často vyskytuje zničenie oveľa silnejšej armády uzavretej v priesmyku (bitka v Caudijskom priesmyku).

• Rozpoznať včas nebezpečenstvo obkľúčenia a stiahnuť sa. Nepriateľ je potom, hlavne pri kliešťach, v nevýhode.
• Keď je už obkľúčený, ale nie dlho, tak treba všetko staviť na jednu kartu a zhromaždiť jednotky do klinu a vyraziť jedným smerom, najlepšie proti zadnému švíku, samozrejme nepriateľ môže napádať boky a chrbát, ale tam stačia pomerne malé spomaľovacie jednotky, ktoré ho chvíľu držia od tela. Dúfať, že prerazí skôr ako nepriateľ prerazí jeho krídelníkov a zadákov.
• Pohyblivý kotol – pri veľkých zoskupeniach zhruba rovnomerné dookola rozložené sily, pohybovať sa smerom k vlastným, mierne posilniť čelo útoku[1].
• Nenechať sa stlačiť na malý priestor a vytvoriť zhruba kruhovú obrannú líniu. Tak sa dá využiť jednu z mála výhod obkľučeného: presúvať posily veľmi rýchlo podľa potreby na najviac ohrozené miesta (pri rovnakej mobilite výrazne rýchlejšie ako nepriateľ). V prípade strát zmenšovať obrannú líniu, ale v každom udržiavať voľný priestor vnútri obrannej línie.

V každom prípade koordinovať prienik s vlastnými vonku.

• Bitka pri Kannách
• Bitka pri Sedane
• Bitka o Kyjev (1941)
• Bitka o Stalingrad
• Bitka pri Falais
• Rhurska operácia

• Vojenská taktika

1. napr. v druhej svetovej vojne tzv. Hubeho vrece