Savojsko (historické územie)

Posledný samostatný bugundský kráľ Rudolf III. Burgundský v roku 1003 založil Savojsko ako grófstvo. Po jeho smrti sa spolu s burgundským kráľovstvom stalo v roku 1033 súčasťou Svätej ríše rímskej. V Savojskom grófstve a v susedných grófstvách (Belly, Maurienne a Aosta) vládol vtedy prvý savojský gróf Humbert I. Savojský (1003 – 1056), ktorý bol pravdepodobne príbuzný ženy posledného burgundského kráľa Rudolfa III.. Jeho syn Oto I. získal sobášom s dcérou markgrófa Manfreda z Turína južné častí Piemontu. V roku 1101 získali savojskí grófi titul ríšskych grófov.

Územie sa v rámci rodu niekoľkokrát rozdelilo, ale vymieraním vetví bolo poväčšine znovu spojené. Iba Piemont ako Piemontské kniežatstvo zostal oddelený do roku 1418.

Savojsko bolo do roku 1388 vnútrozemským štátom, ale v tomto roku získalo spolu s Nice úzku časť stredomorského pobrežia. Novo získané územie obklopovalo miniatúrne Monacké kniežatstvo.[1]

Vlajka Savojského grófstva bola v rokoch 1200 – 1350 tiež vlajkou Svätej ríše rímskej.

Savojské grófstvo bolo v roku 1416 cisárom Žigmundom Luxemburským povýšené na vojvodstvo a už nezahrnovalo len pôvodné Savojsko, ale aj veľkú časť dnešného Piemontu. Okrem vlastného Savojska patrilo k vojvodstvu tiež územie Valle d’Aosta a Piemont. V polovici 15. storočia tak patrilo Savojské vojvodstvo k najdôležitejším krajinám na mape Európy.

Francúzske kráľovstvo a rakúska ríša však rozmach malého vojvodstva niesli veľmi s nevôľou. Sama usilovala o pripojenie alpskej oblasti medzi Stredozemným morom a Lombardiou. Medzi rokmi 1536 a 1749, v čase, kedy nasledovníci vojvodu Amadeusa VIII. nedokázali udržať hospodársky a politický rozkvet Savojska, bolo územie niekoľkokrát obsadené, najčastejšie francúzskou armádou. Celkom šlo o 6 invázií, z ktorých niektoré trvali aj 10 rokov. Cez to všetko rozmach Savojska od 17. storočia a hlavne 18. storočia ďalej pokračoval.[2]

Roku 1563 bolo sídlo vládnuceho savojského rodu prenesené z tradičného Chambéry do Turína.

Keď v roku 1714 získal vojvoda Viktor Amadeus II. Sicílske kráľovstvo, stal sa titul a s ním aj územie Savojského vojvodstva de facto druhoradý. V roku 1720 vymenilo Rakúsko (pod dohľadom Francúzska a Anglicka) so savojským vojvodom Sardínske kráľovstvo za Sicílske kráľovstvo. Aj keď tým savojský vojvoda získal územie s kráľovským titulom bližšie k samotnému Savojsku, stratil nádej na možnú taliansku kráľovskú korunu, ktorá bola o poznanie bližšie skôr práve vďaka Sicilskému kráľovstvu, než zrovna vďaka okrajovému Sardínskemu kráľovstvu. Územie dostalo (znovu) názov Sardínske kráľovstvo, aj keď mu vládla savojská dynastia a jeho centrom bol Piemont a hlavné mesto Turín.

V rokoch 1792 – 1814 bolo Savojsko a neskôr od roku 1802 aj Piemont okupované vojskami revolučného Francúzska. Táto okupácia trvala celkom 23 rokov a zahynulo pri nej 18% savojských obyvateľov. V roku 1815 bolo obnovené pôvodné územie a pripadla mu aj bývalá Janovská republika.

V roku 1860 bolo pôvodné územie Savojska odstúpené spolu s Nice Francúzsku, za záruku bezpečnosti a uznanie zjednoteného Talianska. Obyvatelia Savojska následne potvrdili 99,8%, že im nevadí pripojenie k Francúzsku.

V súčasnosti je časť patriaca Francúzsku rozdelená na 2 departementy, a to Savojsko a Horné Savojsko (oba patria do regiónu Rhône-Alpes).

Na území Savojska dnes existuje separatistické hnutie usilujúce o odtrhnutie od Francúzska.