Mimovládna organizácia

Pri definícii pojmu MNO dochádza k nejasnému definovaniu a to najmä z dôvodu rôznych ideológií, veľkého počtu organizácií, ale aj kvôli organizačným schopnostiam. V praxi a v literatúre sa môžeme stretnúť aj s inými pomenovaniami, a to: neštátna, občianska, súkromná nezisková organizácia.[1] V praxi je taktiež známy pojem NGO - nongovernmental organization, ktorý je nepresný. Problém presného vymedzenia spočíva aj v snahe o presné vymenovanie jednotlivých druhov organizácií, ktoré skutočné patria do skupiny mimovládnych organizácií. Aj napriek nejasnej definícii sa dá povedať, že je to určitá organizácia, ktorá disponuje právnou subjektivitou, na ktorej čele stoja fyzické, teda súkromné osoby a zároveň táto organizácia nemá žiadne zastúpenie v riadiacich orgánoch štátu.

Založenie prvých MNO je sporné a za jeden z prelomových rokov sa považuje rok 1846, kedy bola založená Svetová evanjelická aliancia. Mnoho iných autorov alebo členov MNO nesúhlasia s týmto vyjadrením a za prvú MNO považujú samotnú Katolícku cirkev, ktorá ako prvá predkladala svoje návrhy a objednávky ako MNO.[2]

Pojem MNO nemá na Slovensku presný legislatívny podklad a nie je v žiadnom zákone jasne definovaný. Právna forma mimovládnej organizácie môže mať rôzne podoby, pričom každá forma podlieha inému zákonu.

Na Slovensku sú to najčastejšie:

• občianske združenia, zákon č. 83/1990 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov

• nadácie, zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

• neinvestičné fondy, zákon č. 147/1997 Zb. o neinvestičných fondoch

• neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, zákon č. 35/2002 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby

• záujmové združenie právnických osôb, zákon 400/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

• účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery postavení cirkví a náboženských spoločností

• organizácie s medzinárodným prvkom, zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom[3]

Od roku 2017 Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti spoločne s Ministerstvom vnútra SR pripravujú Zákon o registri MNO. Podstatou pripravovaného zákona je odstránenie neistoty najmä pri občianskych združeniach a organizáciách s medzinárodným prvkom, keď neexistencia oficiálneho registra komplikuje každodenné fungovanie týchto organizácií. Navrhovaný zákon vytvára jednotný register klasických foriem MNO (nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, atď.) podobne, ako je Obchodný register jednotným registrom pre podnikateľské subjekty. MNO tak budú môcť získať oficiálny výpis z jednotného Registra MNO, ktorý bude použiteľný na právne úkony a súčasne bude obsahovať všetky potrebné údaje (najmä názov, sídlo, IČO a štatutár). Po zapracovaní pripomienok verejnosti bol návrh Zákona o registri mimovládnych neziskových organizáciách predložený do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré sa konalo od 3. do 23. januára 2018. Ku dňu 10.07.2018 prebieha k návrhu zákona rozporové konanie. V rámci neho sa budú prerokovávať vznesené pripomienky so subjektami, ktoré ich uplatnili.[4]

Presné rozdelenie nie je jednoduché, pretože vo viacerých prípadoch dochádza k prelínaniu činností jednotlivých MNO. Prostredníctvom typológie sa MNO rozdeľujú na základe 3 kritérií, ktorými sú:

1. Subjektové kritérium – delenie podľa subjektu, teda právnické a fyzické osoby. MNO sú právnickými osobami, ktoré sa ďalej delia poľa združenia osôb (politické strany) alebo združenia majetku (nadácie).
2. Ústavné kritérium – na základe platnej ústavy je možné registrovať MNO a to ako spolkové, straníckopolitické, náboženské alebo odborové. Ústava v jednotlivých článkoch upravuje jednotlivé MNO.
3. Zákonné kritérium – je založené na aktuálnych právnych úpravách, podľa ktorých sa MNO riadia Občianskym zákonníkom alebo všeobecnými či osobitnými zákonmi. Všeobecné zákony upravujú občianske združenia, spolky zväzy, nadácie a iné.[5]

Dobrovoľné združenia, akými sú aj MNO sa vyskytujú najmä v takých kultúrach, kde dochádza k zmenám sociálnym či civilizačným. Okrem toho tretí sektor zohráva aj inú dôležitú úlohu v spoločnosti. Jednou z jeho úloh je byť protiváhou k štátu, ktorý sa môže v tomto smere rozpínať a naberať na moci a zároveň je protiváhou aj pre súkromný sektor (trh). Práve medzera medzi štátom a trhom umožňuje vznik MNO. V prípade MNO ide o skvalitnenie podmienok života občanov a spoločnosti ako takej.

Okrem tohto poslania MNO plnia ďalšie funkcie, ktoré sú dôležité pre demokratickú spoločnosť:

• Advokačná funkcia – MNO sa aktívne zaoberajú potrebami spoločnosti, snažia sa o presadzovanie práv či záujmov jednotlivcov alebo skupín.
• Pluralita a jej uchovávanie – základným prvkom demokracie je pluralita, teda rôznorodosť. V mnohých prípadoch ide o rozmanitosť a MNO posilňujú ich identitu v rôznych oblastiach, ktorými môžu byť kultúrna, etnická, ale aj náboženská.
• Mienkotvorná funkcia – MNO vytvárajú názorové alebo akčné platformy a snažia sa poukázať na dôležité spoločenské témy.
• Spoločenská socializácia – osvojovanie si demokratických princípov spoločnosťou. Niektoré MNO môžu vystupovať ako účastníci legislatívneho prostredia a spolupodieľať sa na tvorbe ústavnosti.
• Kontrolná funkcia – dozeranie na dodržiavanie demokracie a jej pravidiel. Spoločne s médiami a politickými stranami sa snažia a obmedzenie štátnej moci.
• Servisná funkcia – poskytujú služby alebo statky, ktoré zväčša nedokáže, resp. nechce zabezpečiť štát alebo trh. Častokrát ide o starostlivosť o zdravotne postihnutých či sociálne slabých jedincov.
• Inovácie a experimenty – tretí sektor, teda MNO, sa snaží o uplatnenie nových metód alebo metód prevzatých zo zahraničia, ktoré sú alebo mali by byť prospešné pre spoločnosť. V tejto oblasti sa MNO zaoberajú nie len technológiami a vzdelaním, snažia sa taktiež o aktivizáciu občanov a prinášať inovácie do všetkých smerov a oblastí.
• Funkcia prevencie konfliktov – v tomto prípade ide najmä o etnické a rasové konflikty, ktoré má štát problém vyriešiť, hlavne z dôvodu nedôvery voči štátnym zamestnancom. Práve pri takýchto problémoch vystupujú MNO ako najdôveryhodnejší a mnohokrát sa im podarí problémom a konfliktom predísť alebo ch úplne vyriešiť.[6]

Mimovládne organizácie vo viacerých odvetviach dopĺňajú činnosť vládnych inštitúcií, prípadne pracujú v oblastiach, v ktorých štát nepôsobí. Veľmi často ide o verejno-prospešné služby.

Typickými prostrediami pre činnosť mimovládnych organizácií sú:

• sociálne služby (charita, starostlivosť o dôchodcov, hendikepovaných...)
• zdravotníctvo (združenia pacientov s konkrétnym ochorením...)
• šport (telovýchovné jednoty, športové kluby...)
• vzdelávanie a osveta (krúžky na propagáciu vedy a techniky, vzdelávanie znevýhodnených skupín...)
• kultúra (divadelné, tanečné, hudobné, folklórne, výtvarné združenia...)
• deti a mládež (rodičovské združenia, mládežnícke kluby, združenia rodičov postihnutých detí...)
• ochrana ľudských práv (poskytovanie právnej pomoci, presadzovanie vyšších štandardov...)
• watchdog (monitorovanie zneužívania moci, dodržiavania ľudských práv, ohrozovanie životného prostredia, kontrola činnosti samosprávy a štátnej správy...)
• enviro (environmentálna politika, ochrana a obnova prírody a krajiny, ochrana a obnova verejných priestorov, environmentálna výchova)
• kvalita života (spotrebiteľské organizácie, skrášľovanie spolky...)
• hobby a trávenie voľného času (organizácie chovateľov, zberateľov, cestovateľov, fanúšikovské združenia...)

Rôznorodosť, počet a charakter mimovládnych organizácií neumožňujú vytvorenie „zastrešujúcej“ inštitúcie, ktorá by presadzovala ich záujmy voči štátu. Na Slovensku existuje Rada vlády pre mimovládne organizácie, ktorá je poradným orgánom vlády SR. V nej sú zástupcovia niekoľkých organizácií, ktorí však nemajú žiaden mandát vyjadrovať sa v mene celého Tretieho sektora. Spoločné potreby a požiadavky mimovládne organizácie presadzujú na Slovensku zvyčajne formou petícií.

Pre ekonomiku väčšiny mimovládnych organizácií je typické získavanie prostriedkov zo súkromných zdrojov (členské príspevky, dary, predaj propagačných predmetov) a využívanie práce dobrovoľníkov.

Rozšíreným druhom financovania je uchádzanie sa o granty, kde sa obvykle mimovládna organizácia zapojí do súťaže o získanie grantu, tým, že vypracuje vlastný projekt. Granty mimovládnym organizáciám ponúkajú donori, ktorí majú záujem o projekty zlepšujúce situáciu v nejakej oblasti. Medzi typických donorov patria firmy, ktoré si snažia zlepšiť vlastný imidž, prípadne firmy, ktoré majú záujem na rozvoji prostredia, ktoré im prináša ďalších zákazníkov, prípadne sa podporou niektorých aktivít snažia zvýšiť lojalitu už existujúcich zákazníkov. Donormi sú aj združenia firiem, bohatí filantropi, ako aj štát. Je však nutné podotknúť, že mnohé mimovládne organizácie peniaze od súkromných osôb a firiem neprijímajú. Štát podporuje mimovládne organizácie grantami hlavne v oblastiach, v ktorých nedokáže sám uspokojivo napĺňať potreby občanov. Ide zvyčajne o riešenia problémov vyžadujúce vysokú flexibilitu, vysoké ľudské nasadenie a obetavosť, prípadne o oblasti, v ktorých by nedokázal v potrebnom rozsahu zodpovedajúco zaplatiť vysoko špecializovaných odborníkov.

Za určitých okolností však môže aj podnikať a získať tak dodatočné zdroje na svoju hlavnú činnosť. Podnikateľská činnosť občianskeho združenia by však mala mať podporný charakter pre rozvíjanie primárneho účelu občianskeho združenia, na ktorý bolo založené. Je potrebné túto činnosť uviesť v stanovách.

Iným druhom podpory mimovládnych organizácií zo strany firiem je poskytovanie služieb „pro bono“ (v záujme všeobecného blaha). Ide o poskytnutie časti pracovného času nejakého odborníka, ktorého prácu by inak mimovládna organizácia musela zaplatiť. Práca „pro bono“ je rozšírená hlavne v prostredí právnických a konzultačných firiem.

Na Slovensku sa mimovládne organizácie spĺňajúce zákonom stanovené podmienky môžu uchádzať o podiel na dani z príjmu. Ide o 2 % z dane z príjmu, ktoré fyzická aj právnická osoba (firma) môže vo svojom daňovom priznaní poukázať (asignovať) pre konkrétnu organizáciu zo zoznamu vytvoreného notárskou komorou.

• Transparency International

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mimovládna organizácia