Váhy (súhvezdie)
Váhy (Libra, ♎) sú nevýrazné zvieratníkové súhvezdie, pretože neobsahujú žiadnu hviezdu ani prvej hviezdnej veľkosti. Ležia západne od súhvezdia Panna a východne od súhvezdia Škorpión.
| Váhy | |
 Mapa súhvezdia Váhy | |
| Latinský názov | Libra |
|---|---|
| Skratka | Lib |
| Genitív | Librae |
| Symbolické vyjadrenie | váha |
| Rektascenzia | 15h |
| Deklinácia | −15° |
| Plocha | 538 štvorcových stupňov Poradie: 29 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 2 |
| Najjasnejšia hviezda | Zubeneschamali (α Lib) (Zdanl. magnitúda 2,6) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +65° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Jún | |
 | |
Váhy sú zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 31. októbra do 22. novembra. Pretína ho ekliptika, čiže v ňom môžeme vo vhodnom čase nájsť aj planéty a Mesiac. Ešte pred 2000 rokmi bol vo Váhach jesenný bod, čiže bod, v ktorom sa Slnko nachádza v čase jesennej rovnodennosti. Roľníci vedeli, že vtedy treba siať oziminy. Dnes sa tam už jesenný bod nenachádza – dôsledkom precesie sa presunul do Panny. Dodnes sa však jesenný bod označuje astrologickým symbolom súhvezdia Váhy.
Legenda
Jedným z mála súhvezdí, ktoré namiesto hrdinských činov zobrazujú technické náradie starých národov, sú Váhy. Pôvodne neboli Váhy samostatným súhvezdím. Patrili k blízkemu súhvezdiu Škorpión, skadiaľ pochádzajú názvy jeho dvoch hlavných hviezd: Zuben el Genubi (Južné klepeto) a Zuben el Schemali (Severné klepeto). Súhvezdie sa vtedy nazývalo Chelae Scorpii, čiže Klepetá škorpióna. K rozdeleniu oboch súhvezdí došlo už za Caesara. Pre Rimanov boli Váhy symbolom spravodlivého rozhodovania. Držala ich zdvihnuté bohyňa spravodlivosti Astraia, Diova dcéra. Podľa jednej povesti bola panenská bohyňa Astraia stotožňovaná so susedným súhvezdím Panny. Nielen Gréci a Rimania, ale aj Indovia, Číňania a starí Egypťania videli v tomto zoskupení hviezd prístroj, ktorý bol pre život veľmi dôležitý. Podľa inej povesti sa Váhy dávajú do súvisu s Mochisom, vynálezcom váh a mier. Názov Váhy môže pochádzať aj z toho, že asi pred 2000 rokmi do nich Slnko vchádzalo práve v čase jesennej rovnodennosti.
Hviezdy
Hviezda alfa sa nazýva Zuben el Genubi, čiže Južné (ľavé) klepeto. Niekedy sa jej názov píše spolu ako Zubenelgenubi. Je to ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda. Beta Librae sa volá Zuben el Schemali či Kiffa Borealis a znamená to Severné (pravé) klepeto. Je približne 100-krát svietivejšia než Slnko a hovorí sa o nej, že je jediná samostatná hviezda viditeľná voľným okom, ktorá má jednoznačne zelené sfarbenie. Ďalšou dvojhviezdou, ktorú je však ťažšie rozlíšiť je iota Librae, ktorej zložky sú od seba vzdialené iba 8,5“. Delta Librae sa nazýva Zuben el Acribi. Je to premenná hviezda typu Algol. Hviezdy Y, S, RS, RU a RR sú premenné hviezdy typu Mira Ceti. Ich jasnosť v maxime prekračuje ôsmu magnitúdu.
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| β Lib | Zuben Eschamali | 2,6m |
| α Lib | Zuben Elgenubi | 2,75m |
| γ Lib | Zuben Elakrab | 2,29m |
Objekty
Guľová hviezdokopa NGC 5897 sa nachádza asi v strede súhvezdia, ale má jasnosť iba 10. mag. V súhvezdí nie sú inak nijaké jasné objekty.
Poloha
Váhy sú jedno z menej výrazných súhvezdí zvieratníka. Celé už leží pod svetovým rovníkom. Základný obrazec tvoria hviezdy gama, beta, alfa a sigma. Vytvárajú tvar akéhosi nepravidelného lichobežníka. Nájdeme ho pomerne ľahko medzi súhvezdiami Panna a Hadonos. Ak si predĺžime spojnicu hviezd gama a théta zo súhvezdia Panna, dostaneme sa priamo k hviezde Zuben el Genubi. Súhvezdie je jarné, preto ho môžeme vidieť celú jar a takisto v zime nadránom a v lete večer.