Orol (súhvezdie)
Orol (Aquila) je jedno zo 48 Ptolemaiových súhvezdí a tiež jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie. Nachádza sa zhruba na nebeskom rovníku. Najjasnejšia hviezda, Altair tvorí jeden z vrcholov tzv. letného trojuholníka.
| Orol | |
 Mapa súhvezdia Orol | |
| Latinský názov | Aquila |
|---|---|
| Skratka | Aql |
| Genitív | Aquilae |
| Symbolické vyjadrenie | orol |
| Rektascenzia | 20h |
| Deklinácia | +5° |
| Plocha | 652 štvorcových stupňov Poradie: 22 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | Altair (α Aql) (Zdanl. magnitúda 0,77) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +85° a −75° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
 | |
Orol je veľmi pekné a pomerne veľké súhvezdie na Mliečnej ceste, ktorá je na jeho ploche akoby „rozdvojená“. V skutočnosti je tmavé miesto medzi dvoma časťami Mliečnej cesty tmavý molekulárny mrak známy ako Orlia trhlina, ktorý zacláňa svetlo hviezd ležiacich za ním. Viac ako tretina tohoto súhvezdia sa nachádza na južnej oblohe. Jeho hviezdy skutočne vytvárajú obrazec veľkého orla letiaceho pozdĺž Mliečnej cesty.
Mytologický pôvod
Keď bohovia na posvätnom Olympe popíjali nektár, roznášal im plné poháre syn trójskeho kráľa Ganymédes, ktorého Zeus v podobe orla uniesol na Olymp. Obrazotvornosť Grékov videla orla s Ganymédom v skupine letných hviezd, ktorú už pred nimi Mezopotámci nazývali Orlom. Podľa inej gréckej báje to bol orol, ktorý trhal Prométeovi pečeň a ktorého zabil Herkules. Zeus potom toho orla povýšil a umiestnil na oblohu.
Významné hviezdy
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Aql | Altair | 0,77m |
| β Aql | Alshain | 3,71m |
| γ Aql | Tarazed | 2,72m |
Najjasnejšia hviezda súhvezdia je alfa Aquilae, ktorá má meno Altair, zriedkavejšie i Atair. Je to dvanásta najjasnejšia hviezda oblohy. Jeho priemer je 1,5-krát väčší a absolútna svietivosť 9-krát väčšia ako príslušné hodnoty Slnka. Táto žltobiela hviezda vykazuje povrchovú teplotu asi 8 600 K. Patrí k naším najbližším jasným hviezdam.
V blízkosti Altaira sa nachádzajú hneď dve jasné hviezdy. Na východ od Altaira je to beta, Alshain a na západ od Altaira sa nachádza gama, Tarazed. Alshain leží vo vzdialenosti asi 40 – 45 ly a je veľmi podobný Slnku. Tarazed je výrazne červenkastý nadobor spektrálnej triedy K.
Delta Aquilae sa nazýva Deneb Okab. Iota Aqiulae a lambda Aquilae sa zriedkavo označujú ako Al Thalimain Posterior a Al Thalimain Prior.
Dvojhviezdy
K jasnejším dvojhviezdam patria 5 Aquilae, 15 Aquilae, 57 Aquilae a pí Aquilae. Slabších, ťažko pozorovateľných sprievodcov, majú napríklad aj Altair, Alshain a Deneb Okab.
Premenné hviezdy
Eta Aquilae je pulzujúca premenná hviezda, jedna najjasnejšách cefeíd na oblohe. Jej polomer je 50-60-krát väčší ako polomer Slnka a svietivosť 3000-krát väčšia ako slnečná svietivosť.
Zákrytová premenná hviezda sigma Aquilae mení jasnosť len o 0,2 magnitúdy v perióde 1,95026 dňa.
Ďalšou premennou je R Aquilae, dlhoperiodická premenná hviezda typu Mira. FF Aquilae je trochu zvláštna cefeida, ktorá mení svoju jasnosť v rozsahu 5,20 až 5,55 mag.
V roku 1918 vzplanula v tomto súhvezdí hviezda označená ako V 603 alebo N 1918 Aquilae. Ďalšia nova v Orlovi bola objavená 1. decembra 1999 a dostala označenie Nova V1494 Aquilae.
Objekty
Severnou a západnou časťou Orla prechádza Mliečna cesta, takže v tejto oblasti môžeme pozorovať mnohé otvorené hviezdokopy, ktoré ale často splývajú s bohatým hviezdnym pozadím Mliečnej cesty. Sú to napríklad NGC 6709 a NGC 6755.
Západne od hviezdy Tarazed sa nachádza známy tmavý mrak, ktorý môžeme pozorovať aj dobrým poľným ďalekohľadom. Zdanlivo je rozdelený na 3 časti a tvorí akési tmavé miesto v Orlovi. Pre svoj tvar sa niekedy nazýva aj „hmlovina E“. Je to tmavá hmlovina, ktorá má katalógové označenie Barnard 142/143.
V súhvezdí sa nachádzajú tri zaujímavé planetárne hmloviny, z ktorých dve sú pozorovateľné aj väčším amatérskym ďalekohľadom: NGC 6772, NGC 6781 a NGC 6751. NGC 6751 je od nás vzdialená 6 500 svetelných rokov a jej priemer je 0,8 svetelného roka, čo je asi 600-násobok našej slnečnej sústavy. Kvôli nízkej jasnosti (len 12 magnitúd) sa však dá pozorovať len ďalekohľadmi s priemerom 15 cm a väčšími.
V Orlovi pri nedávnom skúmaní vedci našli niekoľko exotických objektov. Predovšetkým je to pulzar PSR 1913+16, ktorý je výnimočný tým, že sa jeho pulzy po 4 hodinách trochu spomaľujú a ďalšie 4 hodiny naopak zrýchľujú. V súhvezdí sa nachádza aj tesná dvojhviezda SS 433, alebo V1343 Aquilae. Skladá sa z masívnej normálnej plazmovej hviezdy s hmotnosťou 10 Sĺnk a čiernej diery s hmotnosťou 5 Sĺnk.
Poloha
Vďaka Letnému trojuholníku nie je ťažké Orla nájsť. Jeho hviezdy skutočne vytvárajú obrazec veľkého orla letiaceho pozdĺž Mliečnej cesty. K nájdeniu Altaira nám pomôžu aj dve hviezdy v jeho blízkosti, Alshain a Tarazed, vďaka ktorým si nemôžeme Altaira pomýliť s nijakou inou jasnou hviezdou. Práve táto trojica hviezd je pre Orla typická, no niekde sa táto trojica zakresľuje ako hlava Orla, inde ako chvost. Ďalší poznávací znak, ktorý nám nedovoľuje pomýliť si Orla napríklad s Labuťou sú jeho krídla; u Orla sú viac zahnuté na sever. Orol patrí medzi súhvezdia letnej oblohy.