Rimavská kotlina

Zaberá jej východnú časť a ohraničujú ju zo severu Revúcka vrchovina s podcelkami Železnícke predhorie a Cinobanské predhorie, západným smerom pokračuje Juhoslovenská kotlina podcelkom Lučenská kotlina. Južným smerom leží Cerová vrchovina s podcelkami Bučenská, Hajnáčska a Petrovská vrchovina. Na juhovýchode leží Gemerská pahorkatina (podcelok Bodvianskej pahorkatiny) a východným susedom je Slovenský kras a jeho podcelky Silická planina, Plešivská planina, Koniarska planina a Jelšavský kras.[1]

Rozprestiera sa tak v povodí stredného a dolného toku riek Slaná, Blh a Rimava. Má pahorkatinný charakter a budujú ju piesčité sliene a vápnité piesky a íly. Klimaticky leží v teplej oblasti s mierne suchým charakterom a studenou zimou, s priemernými teplotami v júli okolo 19 - 20 °C a v januári okolo -3 - -4 °C. Priemerne v oblasti za rok spadne okolo 600 mm zrážok.^{[chýba zdroj]}

• Gemerské terasy
• Oždianska pahorkatina
• Valická pahorkatina
• Licinská pahorkatina

• Kurinecká dubina – prírodná rezervácia
• Ťahan – prírodná rezervácia
• Martinovská nádrž – chránený areál
• Prielom Muráňa – prírodná pamiatka
• Meliatsky profil – prírodná pamiatka
• Horný Červený les – prírodná rezervácia[2]

Rimavská kotlina patrí medzi stredne husto zaľudnené územia a ležia tu mestá Rimavská Sobota a Tornaľa, z významnejších sídiel napríklad Hrachovo, Jesenské, Rimavská Seč, Lenartovce, Veľký Blh a Plešivec.

Územím vedie dôležitá dopravná spojnica stredného a východného Slovenska, dnes medzinárodná cesta E 58, vedúca po ceste I/16. Spája Zvolen a Lučenec s Rimavskou Sobotou, Tornaľou a Rožňavou. Nezastupiteľnú úlohu zohráva železničná trať Zvolen – Košice, ktorá je súčasťou južného prepojenia Západného a východného Slovenska. V Jesenskom sa pripája trať do Brezna a v Lenartovciach trať do Miškovca.

• Geomorfologické členenie Slovenska
• Juhoslovenská kotlina

• Rimavská kotlina. In: Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1981. s. 98-99.