Ríšsky komisariát Ukrajina

V rokoch 1939 - 1941 bolo ukrajinské územie súčasťou mnohých väčších štátnych útvarov. Asi 550 000 Ukrajincov žijúcich vo východnej časti Poľska, sa ocitlo v okupačnej zóne Nemecka. Ukrajinci obkľúčení v tejto oblasti - pod dozorom nemeckého gestapa - mali na základe rozkazu Adolfa Hitlera, ktorý túto časť Poľska považoval za nemeckú kolóniu (tzv. Generálny gouvernement), len minimálne práva.

Aby sa aspoň trocha vyhovelo základným požiadavkám ukrajinského obyvateľstva, čoskoro po príchode Nemcov vzniklo desiatky svojpomocných zväzov, ktorých členmi boli väčšinou členovia a prívrženci Organizácie ukrajinských nacionalistov z Haliče. Tieto zväzy na jar roku 1940 za mlčanlivého súhlasu Hansa Francka vytvorili v Krakove koordinovaný orgán pod názvom Ukrajinský centrálny výbor, na čele ktorého bol geograf Vladimir Kubijovič. Úlohou tohto orgánu bolo zastrešovať a prezentovať záujmy ukrajinského pracujúceho ľudu, čo Nemci kruto potláčali. Aj napriek tomu sa im podarilo zriadiť niekoľko ukrajinských škôl a mládežníckych skupín takmer vo všetkých oblastiach, ktoré viac-menej obývala väčšina Ukrajincov, ba dokonca zriadiť ukrajinské vydavateľstvo kníh a tlače v Krakove.

Po vpáde Nemecka do Sovietskeho zväzu a pripojení Haliče ku Generálnemu guvernátorstvu bola Ukrajinský centrálny výbor jedinou organizáciou, ktorá mohla počas druhej svetovej vojny - hoci len v ohraničenej miere - chrániť sociálno-ekonomické záujmy Ukrajincov v zóne okupovanej Nemcami. Činnosť rady nielenže pomohla ukrajinskému obyvateľstvu kompenzovať straty z rokov poľského útlaku, no často ho obmäkčovala od ťažkej vojny a nemeckej okupácie. Počas vojny vznikla na území Ukrajiny i tzv. Ukrajinská povstalecká armáda, ktorá viedla bojovú činnosť proti nemeckým, poľským ako aj sovietskym vojskám.

• O. Subteľnyj. Ystorija Ukrajiny. Kyjiv, 2006.