Ukrajinská povstalecká armáda
Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) známa tiež pod zaužívaným názvom Banderovci, resp. Benderovci podľa vodcu Stepana Andrijovyča Banderu bola ozbrojená zložka Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN).
Pôvodne ju tvorili nepravidelné jednotky ukrajinskej milície pod názvom Poleská Sič. Spočiatku bojovali proti Červenej armáde, ale keď sa ich na sklonku roka 1941 Nemci pokúsili rozpustiť, prešli na partizánsky spôsob boja. Premenovali sa na Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA) a bojovali proti boľševikom a Poliakom. Banderovské krídlo OUN ju v polovici roka 1943 násilne začlenilo do svojich radov ale ponechali jej názov. UPA pôsobila hlavne v Polesí, vo Volyni a v Haliči, ktoré zasahovali na ukrajinskú aj poľskú stranu. Podľa nemeckých údajov, potvrdených aj emigrantskými zdrojmi, počet bojovníkov UPA počas jej najväčšieho rozmachu na prelome rokov 1944 a 1945 dosahoval až 100 000 osôb. Pôvodne mali preniknúť na územie Česko-Slovenska a na základe pokynov svojho vedenia v Bavorsku vykonávať tu proukrajinskú nacionalistickú propagandu, a ako sa doslovne uvádza: „spôsobiť rozruch a reklamu na medzinárodnom fóre“. Poľská armáda a bezpečnosť začala rozsiahle akcie proti civilnej a vojenskej sieti ukrajinských nacionalistov, čím došlo k ich rozbitiu a úteku zvyšku skupín do Bavorska aj cez územie Slovenska. Uznesením vlády ČSR zo dňa 20. mája 1947 bola ministerstvu vnútra uložená povinnosť posilniť pohraničné útvary. V dobe presunu pohraničného pluku prenikla na Slovensko silná skupina banderovcov (asi stočlenná sotňa Chromenkova), ktorá napadla viacero obcí.
