Proklos (filozof)

Proklos (gr. Πρόκλος, Proklos, lat. Proclus; * 8. február 412, Konštantínopol – † 17. apríl 487, Atény) bol grécky filozof, vedúci Akadémie v Aténach. Systematizoval a rozšíril novoplatónske učenie o emanácii.

Proklos filozof, spisovateľ
Západná filozofia antická filozofia, helenizmus
Biografické údaje
Narodenie	8. február 412 Konštantínopol
Úmrtie	17. apríl 487 (75 rokov) Atény
Dielo
Škola/tradícia	novoplatonizmus
Oblasť záujmu	metafyzika, teológia
Význačné myšlienky	henády
Ovplyvnený Plótinos, Platón, Plútarchos
Ovplyvnil Pseudo-Dionýzios Areopagita, byzantská teológia[1]
Odkazy
	Proklos (multimediálne súbory na commons)
Portál Byzantskej ríše  Literárny portál  Biografický portál

Filozofia sa môže k najvyššiemu princípu približovať iba via negationis, pretože ono najvyššie sa nedá postihnúť nijakým tradičným určením, ako jednota, príčina, dobro, bytie atď. Z najvyššieho princípu emanuje (vyžaruje) ostatná skutočnosť vo forme henád. Z prabytia vznikajú henády ako božstvá, ktoré sú spájajúcimi ohnivkami medzi prajednom a ďalej sa vytvárajúcimi vecami, z henád emanujú duchovné entity, dostupné len rozumovému poznaniu, z nich súcna zmyslové a nakoniec bytosti prostredné, dostupné rozumu i zmyslom. Každý z týchto emanačných stupňov má ešte ďalšie stupne v hierarchii čiastkových emanácií. Všetko, čo vyplýva z týchto emanácií, je dobré, dobrá je aj hmota, ale zdrojom zla je nerozoznanie toho, čo je božské v hmote. Preto sa celá etika obmedzuje na schopnosť jasného spoznávania božského činiteľa vo svete i v ľudskom živote a na schopnosť návratu do zjednotenia sa s prabytím. Toto zjednotenie sa má uskutočniť cez lásku, poznávanie pravdy, pripútanie sa ku kráse, vnikanie do podstaty bytia a ničím neskalené vízie toho, čo nemožno dosiahnuť diskurzívnym poznaním, ale len bezprostredným nazeraním v extáze.