Hrádok (geomorfologický podcelok)

Hrádok je geomorfologický podcelok Revúckej vrchoviny. Nachádza sa v jej východnej časti a najvyšší vrch Magura dosahuje 883 m n. m. Vo východnej časti leží geomorfologická časť Štítnické podolie.

Hrádok
geomorfologický podcelok
Vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne
Štát Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Revúca
Nadradená
jednotka		 Revúcka vrchovina
Susedné
jednotky		 Turecká
Dobšinské predhorie
Stolica
Železnícke predhorie
Jelšavský kras
Koniarska planina
Plešivská planina
Rožňavská kotlina
Podradené
jednotky		 Štítnické podolie
Súradnice 48°40′S 20°17′V
Najvyšší bod Magura
 - výška 883 m n. m.
Najnižší bod juhovýchodný okraj podcelku
 - výška cca 270 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Revúcka vrchovina → Hrádok
***

Vymedzenie

Podcelok leží vo východnej časti Revúckej vrchoviny, medzi údoliami riek Štítnik (vrátane) a Muráň. Východným smerom pokračuje krajinný celok podcelkami Turecká a Dobšinské predhorie, západným smerom nadväzuje Železnícke predhorie. Na severe susedia Stolické vrchy s najvyššou časťou Stolica, južným smerom leží Slovenský kras a jeho podcelky Jelšavský kras, Koniarska planina a Plešivská planina. V juhovýchodnej časti sa územia krátkym úsekom dotýka Rožňavská kotlina.[1]

Vybrané vrchy
  • Magura (883 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Hrádok (809 m n. m.)
  • Trojštít (672 m n. m.)

Turizmus

V tejto časti pohoria je pomerne hustá sieť turistických chodníkov, mnohé z nich smerujú na rázcestie pri horárni Hrádok. Veľkým turistickým lákadlom je Ochtinská aragonitová jaskyňa a na severnom okraji ležiaci Slavošovský tunel.[2]

Doprava

Západným okrajom vedie údolím Muráňa cesta II/532 i železničná trať Plešivec – Muráň, smerujúce do Revúcej. Z Jelšavy do Štítnika prechádza južnou časťou územia cesta II/526 a údolím riečky Štítnik vedie cesta II/587 i železničná trať Plešivec – Slavošovce.

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-06]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.