Alphonse de Lamartine
Alphonse de Lamartine, celým menom Alphonse Marie Louis de Prat de Lamartine (* 21. október 1790 Mâcon, Francúzsko - † 28. február 1869, Paríž) bol francúzsky básnik, dramatik, románopisec a prozaik. Zároveň bol aj politikom a rečníkom, taktiež tvorcom Druhej Republiky vo Francúzsku. Je jednou z najdôležitejších postáv romantizmu v literatúre Francúzska.
| Alphonse de Lamartine | |||
 Alphonse de Lamartine - romantický básnik a prozaik | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 21. október 1790 | ||
| Mâcon, Francúzsko | |||
| Úmrtie | 28. február 1869 (78 rokov) | ||
| Paríž | |||
| Národnosť | francúzska | ||
| Zamestnanie | spisovateľ a politik | ||
| Manželka | Mary Anne Élisa Birch - de Lamartine | ||
| Deti | syn a dcéra | ||
| Dielo | |||
| Žánre | poézia, próza, dráma | ||
| Obdobie | romantizmus | ||
| Debut | Méditations poétiques - poézia | ||
| Významné ocenenia | člen Francúzskej akadémie od 1829 | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Alphonse de Lamartine (plné texty diel autora) | ||
 | Alphonse de Lamartine (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Okrem romantizmu sa v jeho tvorbe prejavuje filozofický smer deizmus. Jeho názory na náboženstvo sa stali príčinou, že určité jeho diela dala cirkev na index - boli zakázané. V roku 1829 bol zvolený za riadneho člena Francúzskej akadémie. Stal sa aj ministrom zahraničných vecí v období od 24. februára 1848 do 11. mája 1848. Okrem tohto krátkeho obdobia v ministerskom kresle bol viacero volebných období poslancom v Národnom zhromaždení za svoj rodný kraj Mâcon, no do vyššej politiky nezasiahol. Medzi rokmi 1820 - 1830 bol pracovníkom talianskeho veľvyslanectva vo Francúzsku.
Dielo
Jeho diela a tiež dramatizované poémy a veršované romány(Jocelyn a pád anjela) sú zhromaždené do „Les Oeuvres poètiques“ v knižnici „La Pléiade“ vydavateľstva „Gallimard“.
Poézia
- 1820 - Méditations poétiques (1820) dont "Le Lac" et "L'Isolement"
- 1823 - La Mort de Socrate (1823)
- 1823 - Nouvelles Méditations poétiques (1823) dont "La Solitude" et "Les Préludes" (ce dernier poème fut mis en musique par Franz Liszt)
- 1825 - Le Dernier Chant du pèlerinage d'Harold (1825)
- 1825 - Epîtres (1825)
- 1830 - Harmonies poétiques et religieuses (1830) dont "Milly, ou la Terre natale"
- 1839 - Recueillements poétiques (1839)
- 1856 - Le Désert, ou l'Immatérialité de Dieu (1856)
- 1857 - La Vigne et la Maison (1857)
Romány v próze
Epopeje a veršované romány
Dráma
Historické diela
Memoáre, autobiografie a cestopisy
- 1835 - Voyage en Orient
- 1848 - Trois Mois au pouvoir
- 1848 - Histoire de la révolution de 1848
- 1849 - Confidences contenant le récit de Graziella
- 1851 - Nouvelles Confidences contenant le poème des Visions
- 1850 - Nouveau Voyage en Orient
- 1870 - Mémoires inédits
Životopisy
- Le Civilisateur, Histoire de l'humanité par les grands hommes, tri diely:
- 1852 : "Jeanne d'Arc", "Homère", "Bernard de Palissy", "Christophe Colomb", "Cicéron", "Gutemberg" ;
- 1853 "Héloïse", "Fénelon", "Socrate", "Nelson", "Rustem", "Jacquard", "Cromwell" (Première et Deuxième Parties) ;
- 1854 "Cromwell" (Troisième Partie), "Guillaume Tell", "Bossuet", "Milton", "Antar", "Mad. de Sévigné")
Iné projekty
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alphonse de Lamartine na francúzskej Wikipédii.
- Encyklopédia Larousse
 |
Literárny portál Francúzsky portál |
| Predchodca Pierre Daru |
Kreslo 7 Francúzska akadémia 1829–1869 |
Nástupca Émile Ollivier |