Paul Keres

Keres sa naučil hrať šach, keď mal 5 rokov. Spočiatku študoval samostatne, už ako dorastenec sa zaradil medzi najlepších šachistov Estónska. V roku 1935 po prvýkrát vyhral domáce majstrovstvá a titul získal ešte niekoľkokrát. Prvé medzinárodné podujatie, na ktorom sa zúčastnil, bola šachová olympiáda vo Varšave 1935.

Jeho turnajové výsledky v tomto období boli:

Bad Nauheim 1936 1.-2., Drážďany 1936 8.-9., Zandvoort 1936 3.-4., Viedeň 1937 1., Margate 1937 1.-2., Ostende 1937 1.-3., Praha 1937 1., Kemeri 1937 4.-5., Pärnu 1937 2.-4., Semmering 1937 1., Hastings 1937/38 2.-3., Noordwijk 1938 2., Buenos Aires 1939 1.-2., Margate 1939 1., Moskva/Petrohrad 1939 12.-13.

V roku 1938 vyhral turnaj AVRO v Holandsku(jediný z účastníkov zostal bez prehry), ktorý mal podľa dohodnutých pravidiel určiť súpera pre majstra sveta Alexandra Alechina. Keres ihneď po turnaji vyzval Alechina na zápas, ten sa však kvôli vojne neuskutočnil.

V roku 1940 bolo Estónsko pripojené k Sovietskemu zväzu a začalo sa veľké súperenie medzi Keresom a Botvinnikom o prvenstvo v sovietskom šachu. Na majstrovstvách ZSSR však obaja sklamali. Keres bol 4. a Botvinnik 5. Na jar roku 1941 sa uskutočnil turnaj o "absolútneho majstra ZSSR", na ktorom hralo prvých 6 z predchádzajúcich majstrovstiev štvorkolovým systémom. Turnaj suverénne vyhral Botvinnik pred Keresom.

Krátko potom padlo Estónsko do rúk Nemecka a Keres sa pre zmenu ocitol v "Tretej ríši". Aby uživil svoju rodinu (mal ženu a dve deti), hrával ako šachový profesionál na turnajoch na okupovaných územiach. Jeho výsledky:

Salzburg 1942 2., Mníchov 1942 2., Madrid 1943 1., Praha 1943 2., Salzburg 1943 1.-2., Linköping 1944 2., Riga 1945 1. Majstrovstvá Estónska vyhral 1942, 1943, 1945. V roku 1946 vyhral "otvorené" majstrovstvá Gruzínska.

V roku 1944 sa – tesne predtým, ako ho znovu obsadila Sovietska armáda – vrátil do Estónska (Alechin ho vraj od návratu odhováral). Údajne sa chystal emigrovať do Švédska, čln, ktorý ho tam mal odviezť, však neprišiel. Po vojne bol vyšetrovaný a nesmel vycestovať do zahraničia. V tomto období hrával iba sporadicky. Naplno začal znovu hrávať od roku 1947.

Po vojne hral Keres pravidelne v súťažiach MS v šachu. K zápasu o titul sa však nikdy nedostal, hoci niekoľkokrát mal k tomu veľmi blízko. Preto ho často prezývali "večný korunný princ". Mal asi smolu, že na každom turnaji kandidátov, na ktorom štartoval, sa našiel hráč, ktorý hral zrovna v "životnej forme". Je aj možné, že v rozhodujúcich fázach turnaja (hlavne v roku 1962) ho zradila Psychika.

V roku 1948 bol Keres nominovaný do turnaja o titul majstra sveta, ktorý sa hral v Haagu a v Moskve. Príliš sa mu však nedarilo. Skončil 3.-4., s veľkou stratou na víťazného Botvinnika.

Na turnaji kandidátov v Budapešti 1950 bol 4. bez šancí na postup.

V rokoch 1953 až 1962 prišla séria druhých miest.

Na turnaji kandidátov v Zurichu 1953 bol 2. – 4. (vyhral Vasilij Smyslov).

V medzipásmovom turnaji v Göteborgu 1955 bol 2. Na turnaji kandidátov v Amsterdame 1956 bol 2. V predposlednom kole mal v partii s česko-slovenským veľmajstrom Miroslavom Filipom vyhratú pozíciu, po hrubej chybe však prehral a prepásol šancu bojovať o 1. miesto. V turnaji opäť zvíťazil Smyslov.

Na turnaji kandidátov v Juhoslávii 1959 bol znova 2., napriek tomu, že s víťazom turnaja Michailom Taľom zo štyroch partii tri vyhral a iba jednu prehral.

Asi najbližšie k zápasu o titul MS bol Keres v roku 1962. Turnaj kandidátov sa hral na ostrove Curaçao (Holandské Antily). Hralo v ňom 8 hráčov štvorkolovo. Pre Keresa bolo znovu osudné predposledné kolo. Jeho súperom bol Američan maďarského pôvodu Pál Benkö, ktorý predchádzajúce tri partie s Keresom prehral. Ten však hral túto partiu dosť nervózne. Už od začiatku sa dostal do zlého postavenia a hoci mohol ešte remizovať, čo by mu stačilo na delenie 1.-2. miesta, po hrubej chybe prehral. V konečnej tabuľke sa delil o 2.-3. miesto so stratou ½ bodu za víťazným Tigranom Petrosianom.

V zápasoch kandidátov v roku 1965 prehral vo štvrťfinále s Borisom Spasským 4:6 (2:4, =4).

Na medzipásmovom turnaji v Petrópolise 1973 skončil až 12.-13.

Pärnu 1947 2.-3., Szczawno-Zdrój 1950 1., Maróczyho memoriál Budapešť 1952 1., Hastings 1954/55 1.-2., Mar del Plata 1957 1., Santiago 1957 1., Hastings 1957/58 1., Zurich 1959 3.-4., 1961 1., Bled 1961 3.-5., Los Angeles 1963 1.-2., Buenos Aires 1964 1., Beverwijk 1964 1.-2., Hastings 1964/65 1., Mariánské Lázně 1965 1.-2., Štokholm 1966/67 1., Winnipeg 1967 3.-4., Bamberg 1968 1., Luhačovice 1969 (medzinárodné majstrovstvá ČSSR 2., Tallinn 1969 2.-3., 1971 1.-2., 1973 3.-6., 1975 1., Wijk aan Zee 1969 3.-4., Budapešť 1970 1., Pärnu 1971 2.-3., Amsterdam 1971 2.-4., San Antonio 1972 5., Sarajevo 1972 3.-5., Vancouver 1975 (open) 1.

Zaujímavá bola zmienená účasť na majstrovstvách ČSSR v Luhačoviciach 1969. Na protest proti vpádu sovietskych vojsk odmietal hovoriť po rusky, takže súperi aj rozhodcovia sa s ním dohovárali po nemecky. Skončil druhý za Korčným. Po turnaji sa stretol s českým veľmajstrom - disidentom Pachmanom a po návrate do Moskvy mal z toho veľké problémy.

Ako jeden z mála špičkových veľmajstrov hrával Keres aj Korešpondenčný šach. Vyhral napríklad majstrovstvá Estónska v korešpondenčnom šachu, hrané v rokoch 1951 – 1953.

• 1940 Moskva 4.
• 1941 Petrohrad/Moskva 2.
• 1947 Petrohrad 1.
• 1948 Moskva 7.-9.
• 1949 Moskva 8.
• 1950 Moskva 1.
• 1951 Moskva 1.
• 1952 Moskva 10.-11.
• 1955 Moskva 7.-8.
• 1957 Moskva 2.-3.
• 1959 Moskva 7.-8.
• 1961 Baku 8.-11.
• 1965 Tallinn 6.
• 1973 Moskva 9.-12.

Na majstrovstvách ZSSR družstiev hrával v rokoch 1958 – 1974

Výsledky Keresa na povojnových ŠO:

• 1952 Helsinki 6½/12
• 1954 Amsterdam 13½/14 – najlepší výsledok v histórii olympiád
• 1956 Moskva 9½/12
• 1958 Mníchov 9½/12
• 1960 Lipsko 10½/13
• 1962 Varna 9½/13
• 1964 Tel Aviv 10/12
• Celkovo: +53, =32, -3
• Družstvo ZSSR vždy zvíťazilo.
• Neskôr pôsobil aj ako nehrajúci kapitán družstva ZSSR.

Výsledky Keresa na ME družstiev:

• 1957 Viedeň 3/5
• 1960 Oberhausen 6/8
• 1970 Kapfenberg 5/5
• Družstvo ZSSR vždy zvíťazilo.

Hral aj v Zápase storočia v Belehrade 1970 a v mnohých medzištátnych zápasoch.

Keres preferoval útočný šach. Výrazne obohatil teóriu otvorení, najmä v Sicílskej obrane a v Španielskej hre, v ktorých je po ňom pomenovaných niekoľko variantov. Napísal niekoľko turnajových kníh a teoretických príručiek – najmä v oblasti šachového otvorenia a koncovky.

Pri návrate domov z víťazného turnaja vo Vancouveri sa krátko zastavil v Helsinkách, kde 5. júna 1975 náhle zomrel.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Keres