Palacinka
Palacinka je nekysnutý múčnik, ktorý je vyrábaný z liateho cesta, ktorého základom sú múka, mlieko a vajcia, ktoré môžu byť doplnené soľou, cukrom a dochucovadlami. Má podobu veľmi tenkej placky, pečenej na panvici alebo na rozpálenej doske (kameni). Ako pôstne jedlo (pokiaľ sa nekombinuje s mäsom) sa hocikde spája s určitými rituálmi jary, adaptovanými v náboženstvách.
Palacinka s kopčekom šľahačky, poliata čokoládou a posypaná práškovým cukrom | |
Pôvod | |
---|---|
Miesto pôvodu |
Lokálne varianty a podobné jedlá
Pokrmy typu palacinek z múky, kravského mlieka a slepačích vajec sú rozšírené prakticky po celom svete a pripravujú sa v rôznych variantoch, najmä podľa druhu múky, prípadne krupice:
- V Česku a na Slovensku známy variant je spravidla z cesta z pšeničnej múky, kravského mlieka a slepačích vajec a je populárny najmä v krajinách Strednej Európy.
- Vo Francúzsku a podľa nich tiež v angličtine a románskych jazykoch sa palacinka nazýva crêpe.
- Vo východnej Európe sa palacinky nazývajú bliny.
- V Číne majú jarné palacinky[1] a podobne.
- Podobným pokrmom sú lievance z rovnakého alebo podobného cesta s droždím, a teda kysnutého resp. kypreného, ktoré sa pečú silnejšie a často s menšou plochou (lievančeky).
- V USA sú veľmi podobným jedlom lievance (pancakes), ktoré sú často dochucované javorovým sirupom.
- Z Nemecka pochádza recept na v rúre pečenú palacinku zvanú dutch baby[2].
- V juhovýchodnej Ázii pripravujú serabi, čo sú palacinky z ryžovej múky a kokosového mlieka[2].
- V Etiópii a Eritrei majú palacinky zvané injera, ktoré sa pripravujú z kvaseného cesta z miličky habešskej[2].
Podávanie
Palacinka (resp. viac kusov v porcii ako „palacinky“) sa podáva zvyčajne plnená (teda z jednej strany natretá a potom zarolovaná alebo zložená), najčastejšie sladká ale i slaná.
- Typickou plnkou je ovocie, či už čerstvé alebo vo forme kompótu, džemu, sladkej pomazánky alebo tekutej čokolády. Zvonku, niekedy aj zvnútra, býva často ozdobená šľahačkou, jogurtom alebo tvarohom alebo čokoládovou polevou nebo aj ich kombináciou.
- Je tiež možné palacinku podávať naslano, t. j. plnenú napríklad špenátom, mäsom, syrom a podobne.
Samotné plnenie sa niekedy (najmä v reštauráciách) vykonáva v kuchyni pred servírovaním, ale najmä v domácich podmienkach prebieha častejšie servírovanie palacinky s náplňami na stole zvlášť, aby si stravníci mohli sami pestro namiešať náplň podľa vlastného vkusu.
Etymológia
Názov pokrmu „palacinka“ sleduje stopy výpožičiek v niekoľkých jazykoch strednej a juhovýchodnej Európy. V rakúsko-bavorskej nemčine je slovo Palatschinke prevzaté z českého slova palačinka, to zase spolu so slovenským pochádza z maďarského palacsinta. Palacsinta pochádza z rumunského plăcintă (zákusok, koláč), ktorý pochádza z latinského slova placenta, kde znamenalo nielen plodové lôžko, ale aj plochý koláč.[3] Slovo placenta potom vychádza z gréckeho πλακύς, ktoré je príbuzné so slovanským ploský.[4]
Palacinka je tiež názov vo väčšine ďalších slovanských jazykov (ukrajinčina, slovenčina – palacinka, slovinčina, bosniančina, bulharčina, macedónčina, chorvátčina, srbčina). V poľštine sa toto jedlo nazýva naleśnik, v rumunčine clătită. Vo východnej Európe je ale súbežne užívaný názov „bliny“ pre miestnu obdobu palaciniek.
Referencie
- Pekinská kačica na palacinkách (po anglicky)
- Palačinky – nejlepší recepty, tipy a rady pro prípravu. Palacinky.org. Dostupné online [cit. 2017-02-13]. (po česky)
- Kluge Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache, 2003, Walter de Gruyter, s. ISBN 978-3-11-017473-1
- ŠMILAUER, Vladimír. Výklady slov: Palacinka. Naše řeč, 1940, roč. 24, čís. 9 – 10, s. 281 – 288. Dostupné online. ISSN 0027-8203.
Literatúra
- POŠTULKA, Vladimír. Labužníkovy historky. 1. vyd. [s.l.] : Euromedia Group, k. s. – Ikar, 2011. 352 s. ISBN 978-80-249-1502-9. Kapitola 1. Příběh tenké placičky, s. 7 – 14.
Pozri aj
- omeleta
- lievanec
- celestínske rezance
- crêpe
- bliny
- tortilla
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Palačinka na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).