Omar Bradley

Narodil sa ako syn farmára. Do armády vstúpil v roku 1911 a po absolvovaní vojenskej akadémie vo West Pointe si zvolil službu v pechote. 28. decembra 1916 sa oženil s Mary Elizabeth Quayle. V mierovej armáde postupoval v hodnostnom rebríčku pomaly.

Po začiatku druhej svetovej vojny do bojov zasiahol až začiatkom roku 1943 po operácii Torch. Najprv bol poverený vedením VIII. zboru, ale do tejto funkcie nenastúpil, pretož bol vyslaný do Severnej Afriky, kde nastúpil ako zástupca Georga Pattona do bojmi poznačeného a demoralizovaného II. zboru. Bradley neskôr nastúpil na Pattonove miesto a viedol boje v závere Tuniskej kampane v apríli a máji 1943. Následne viedol tento zbor v rámci Pattonovej 7. armády pri vylodení na Sicílii v júli toho istého roku.

Počas príprav operácie Overlord bol Bradley vymenovaný za veliteľa americkej 1. armády, ktorá spolu s britskou 2. armádou tvorila Montgomeryho 21. armádnu skupinu. Bradley sa podieľal na detailnom plánovaní vylodenia na pláži Omaha, neskôr počas bitky velil aj jednotkám vylodeným na pláži Utah. Na začiatku vylodenia riadil operácie z paluby krížnika USS Augusta. Na pevninu sa dostal až 10. júla 1944. Neskôr sa podieľal na plánovaní operácie Cobra, čo bol krycí názov Spojeneckého prieniku z Normandie hlbšie do vnútrozemia Francúzska. Na konci bojov v Normandii bola poverený vedením 12. armádnej skupiny, pod ktorú spadala Pattonova 3. armáda a 1. armáda, ktorú po Bradleym prebral generál Hodges. Do augusta mala 12. armádna skupina 900 000 mužov a zahŕňala jednotky 4 armád. Po nemeckom protiútoku pri Mortain, tvorili Bradleyho jednotky južnú časť klieští, ktoré udreli na oblasť Falaise, kde bola v dôsledku spojeneckej ofenzívy prišla nemecká 7. a 5. tanková armáda o veľké množstvo techniky a živej sily.

Pri riešení otázky ďalšieho spojeneckého postupu presadzoval útok na do Sárska a Porúria. Eisenhower sa však nakoniec priklonil k realizácií Montgomeryho riskantnej operácie Market Garden, pre ktorú Spojenci sústredili aj väčšinu svojich zásob. Bradleyho 12. skupina, najväčšia spomedzi Spojeneckých armádnych zoskupení, bola ponechaná na najširšom úseku frontu od Holandska po Lotrinsko, na úseku považovanom za druhoradý. Počas ťažkých bojov v oblasti mesta Aachen a bitky o Hürtgensky les, Hodgesova 1. armáda stratila 24 000 mužov, južnejšie bola Pattonova 3. armáda zatiahnutá do zdĺhavých bojov v okolí Metz. Zatiaľ čo sa Bradley sústredil na tieto dve bojiská, pripravili Nemci prekvapivú ofenzívu na zdanlivo tichom úseku v Ardenách.

V dôsledku nemeckej ofenzívy v Ardenách sa 1. armáda ocitla odrezaná od zvyšku svojej armádnej skupiny a bola napriek protestom Bradelyho podriadená Montgomeryho 21. armádnej skupine. Bradley pod tlakom nemeckých síl, ktoré prenikli hlboko za jeho línie, musel odpútať Pattonovu 3. armádu, bojujúcu v Sársku a zaútočiť ňou z juhu na postupujúce nemecké vojská. Pattonovi sa podarilo prelomiť obkľúčenie okolo Bastonge.

V marci 1945 viedol Bradley úspešnú operáciu Veritable a operáciu Grenade, počas ktorej spojenecké vojská prenikli cez Rýn do Porúria. Najmä vďaka rýchlemu postupu sa americkým jednotkám podarilo získať nezničený most cez Rýn pri Remagene a rýchlo vybudovať predmostia na druhej strane. Pri obkľučovacej operácii v Porúrí bolo zajatých asi 300 000 Nemcov. Americké vojská sa následne stretli v polovici apríla so Sovietmi na rieke Labe. Začiatkom mája 1945 pozostávala Bradleyho 12. armádna skupina z 4. armád (1., 3., 9. a 15.), ktoré mali dovedna asi 1,3 milióna mužov.

Bradley preberajúci hodnosť armádneho generála od prezidenta Trumana, 22. september 1950

Bol starostlivým veliteľom, ktorý ukázal skutočný záujem o plánovanie a logistiku, na rozdiel od mnohých temperamentnejších amerických vysokých dôstojníkov bol známy ako zdvorilý a slušný.

Po vojne ho povýšili na armádneho generála. Ako predseda Spojeného výboru náčelníkov štábov uskutočňoval politiku studenej vojny - zatlačovanie ZSSR. Bol proti rozšíreniu kórejskej vojny do Číny. V roku 1951 vydal knihu svojich pamätí Príbeh vojaka (A Soldier's Story). 1. decembra 1965 zomrela jeho žena Mary na leukémiu. Ondelho na to 12. septembra 1966 sa oženil s Esther Dorotou Buhlerovu, s ktorou žil až do svojej smrti.

Vo vietnamskej vojne bol jediným z najstarších politikov, ktorí radili prezidentovi Lyndonovi B. Johnsonovi v otázkach taktiky a stratégie.

Medzi jeho posledné vystúpenia na verejnosti patrila inaugurácia u prezidenta Reagana 20. januára 1981. Zomrel 8. apríla 1981, je pochovaný na Arlingtonskom národnom cintoríne vedľa svojich dvoch manželiek.