Operácia Kutuzov

Oriolská strategická útočná operácia Kutuzov alebo operácia Kutuzov (rus. Орловская стратегическая наступательная операция «Кутузов») bola sovietska útočná operácia, ktorá prebiehala od 12. júla do 18. augusta 1943 v centrálnej časti sovietsko-nemeckého frontu. Jej úlohou bolo zatlačiť nemecké jednotky v priestore Orla a bola jedným z dvoch sovietskych protiútokov, ktoré prebehli ako odpoveď na nemecký útok v priestore Kurska, ktorý sa začal 5. júla 1943. Druhý protiútok (operácia Rumiancev) prebehol v južnej časti kurského oblúku, v smere na Charkov.

Operácia Kutuzov
Súčasť bojov na východnom fronte počas druhej svetovej vojny

T-34 v Oriole
Dátum 12. júl – 18. august 1943
Miesto Oriol, RSFSR, ZSSR
Výsledok sovietske víťazstvo, oslobodenie Orla
Protivníci
Sovietsky zväz Nemecko
Velitelia
I. Ch. Bagramian
K. K. Rokossovskij
V. D. Sokolovskij
M. M. Popov		 Günther von Kluge
Walter Model
Sila
1 510 464 mužov[1]
5 417 tankov a útočných diel[1]
4 847 lietadiel[1]
28 039 diel a mínometov[1]		 300 700 mužov[2]
625 tankov a útočných diel[2]
610 lietadiel[2]
5 500 diel[2]
Straty
112 529 mŕtvych a 317 361 zranených[3] 14 215 mŕtvych, 11 300 nezvestných a 60 939 zranených[4]
Východný front
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Dňa 5. augusta bol oslobodený Oriol a operácia sa skončila 18. augusta 1943 zničením oriolského výbežku. Sovietskym silám sa nepodarilo dosiahnuť obkľúčenie nemeckých jednotiek, ktoré plány predpokladali, väčšina nemeckých vojsk sa dokázala stiahnuť. Podobný vzorec sa zopakoval pomerne často počas nasledujúcich sovietskych ofenzív.

Niesla meno po ruskom vojvodcovi Michailovi Illarionovičovi Kutuzovovi.

Priebeh

Podľa plánu operácie Kutuzov začali protiútok vojská Západného (velil im generál-plukovník V. D. Sokolovskij) a Brianskeho frontu (generál-plukovník M. M. Popov). O tri dni neskôr sa k útoku pridali armády Centrálneho frontu pod velením Rokossovského. Tie však boli značne oslabené predošlým nemeckým útokom.

Nemecké jednotky v útočnom priestore disponovali 37 divíziami (z toho bolo 8 tankových a 2 motorizované, súčasti 9. armády a 2. tankovej armády). Línia hlavnej nemeckej obrany dosahovala hĺbku 5 až 7 km, čo bolo viac než Sovieti predpokladali. Útok bol natoľko mohutný, že 11. gardová armáda postúpila v prvý deň o 23 kilometrov. Briansky front nebol taký úspešný - 61., 3. a 63. armáda postúpili v prvý deň o 8, 14 a 15 kilometrov.

14. júla bol Walter Model (veliteľ 9. armády) poverený aj velením 2. tankovej armády. Velil tak všetkým nemeckým vojskám v priestora Orla. Sovietsky postup sa Nemcom podarilo spomaliť, ale v dôsledku zapojenia sovietskych záloh bolo postavenie nemeckých jednotiek veľmi zlé. Situáciu ešte zhoršovali útoky partizánov v nemeckom tyle, ktoré sťažovali prepravu vojsk a ich zásobovanie. Tým brániacim východnú časť oriolského výbežku hrozilo obkľúčenie. 18. júla sa 9. armáda stiahla na pozície, z ktorých začínala útok 5. júla.

Sovieti postupovali aj naďalej, 29. júla bol oslobodený Bolchov a ráno 5. augusta Oriol. K 18. augustu dosiahli sovietske vojská líniu nemeckej obrany Hagen, na východ od Brianska. Postup Červenej armády dosiahol v niektorých smeroch až 155 kilometrov.[5]

Dohra

V dôsledku úspešného sovietskeho protiútoku padli nemecké plány o využití oriolského výbežku v útočných operáciách. Operácia Kutuzov bola jedným z prvých príkladov prevziatia strategickej iniciatívy na východnom fronte Červenou armádou.

Prvá sovietska oslavná delová salva prebehla práve na počesť oslobodenia Orla, najväčšieho sovietskeho mesta dovtedy oslobodeného Červenou armádou.

Referencie
  1. Орловская наступательная операция «Кутузов» (12 июля – 18 августа 1943 г.) [online]. Mesto Oriol, [cit. 2016-03-27]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Frieser 2007, s. 177[prebraná citácia]
  3. Krivošejev, G. F. (Editor). Rossija i SSSR v vojnach XX veka: Poteri vooružennych sil [online]. Moskva : Olma-Press, 2001, [cit. 2016-03-27]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Frieser 2007, s. 189[prebraná citácia]
  5. Stilwell 2004, s. 23

Zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.