Senec (okres)
Okres Senec je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 359,88 km², žije tu 91 612 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 255 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2019). Správne sídlo okresu je mesto Senec.
Senec | |||
okres | |||
Poloha okresu Senec na mape Bratislavského kraja | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Bratislavský kraj | ||
Rozloha | 359,88 km² (35 988 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 91 612 (31. december 2019) [2] | ||
Hustota | 254,56 obyv./km² | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
Tel. predvoľba | 02 | ||
EČV | SC [3] | ||
Kód okresu | 108 | ||
Členenie | - | ||
Mestá | 1 | ||
Obce | 28 | ||
Commons: Senec District | |||
Štatistika: statistics.sk | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Slovenský portál | |||
Administratívne členenie
Mestá
Obce
Bernolákovo · Blatné · Boldog · Čataj · Dunajská Lužná · Hamuliakovo · Hrubá Borša · Hrubý Šúr · Hurbanova Ves · Chorvátsky Grob · Igram · Ivanka pri Dunaji · Kalinkovo · Kaplna · Kostolná pri Dunaji · Kráľová pri Senci · Malinovo · Miloslavov · Most pri Bratislave · Nová Dedinka · Nový Svet · Reca · Rovinka · Tomášov · Tureň · Veľký Biel · Vlky · Zálesie
Národnostné zloženie
Okres Senec je podľa údajov z roku 2019, okresom so slovenskou väčšinou s počtom 76 226 (83,21 %) obyvateľov. K menšinám patrí maďarská národnosť, s počtom 9 368(10,23 %) obyvateľov. K ďalším menšinám patrí česká národnosť, s počtom 739 (0,81%) obyvateľov.
K okresu Senec patrí 28 obcí a 1 mesto. Z tohto počtu má 5 obcí maďarskú väčšinu: Boldog (57,71%), Hrubý Šúr (60,45%), Kostolná pri Dunaji (52,17%), Tureň (58,49%), Vlky (69,25%). Ostatné obce majú slovenskú väčšinu.
Národnostné zloženie 2019 | ||||
---|---|---|---|---|
Slováci | 83,21 % | |||
Maďari | 10,23 % | |||
Ostatní,Nezistení | 6,56 % | |||
Národnostné zloženie v minulosti
Podľa Fenyésa mal v prvej polovici 19. storočia okres Senec (vtedy súčasť Bratislavskej župy) zmiešané chorvátsko-maďarsko-nemecko-slovenské osídlenie.[4] Neexistovali (alebo nie sú dostupné údaje) z troch obcí: Hurbanova Ves (ktorá sa vyčlenila z obce Rastice), Miloslavov (ktorý sa vyčlenil z obcí Nová Lipnica, Nové Košariská, Tomášov a Štvrtok na Ostrove) a Zálesie (ktoré bolo vyčlenený z obce Malinovo). Slováci obývali najmä severnú, západnú časť a niekoľko obcí na východe okresu. Na severe to boli obce Čataj, Igram, Blatné a Kaplna. Na východe Kráľová pri Senci. Na západe okresu to bola obec Ivanka pri Dunaji. Chorvátsky Grob obývali chorvátski kolonisti. Nemci obývali najmä juh okresu. Nemecké osídlenie mali obce: Dunajská Lužná a Rovinka. Maďari obývali ostatné časti okresu. Najmä strednú časť okresu (napríklad: Senec, Veľký Biel, Nová Dedinka a iné) takmer celú východnú časť Boldog,Hrubá Borša, Reca a Hrubý Šúr; na juhu tvorili väčšinu v obciach Kalinkovo a Hamuliakovo. K zmiešaným obciam patrilo napríklad Bernolákovo, ktoré malo slovensko-maďarsko-nemecké osídlenie a Most pri Bratislave, ktorý mal nemecko-maďarské osídlenie. [5]
1880
Podľa uhorského sčítania obyvateľov mal okres v roku 1880 maďarskú väčšinu (55 % obyvateľstva). Maďarské obyvateľstvo tvorilo majoritu v centrálnej časti okresu (Senec, Bernolákovo, Veľký Biel, Tomášov, Malinovo), juhovýchode (Vlky, Tureň), na východe (Reca, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša) a juhu okresu (Hamuliakovo, Kalinkovo).Medzi obce s významnou maďarskou menšinou patril slovenský Čataj a nemecké obce Dunajská Lužná a Most pri Bratislave. Významnú menšinu (vyše 25 %) v okrese tvorilo obyvateľstvo s materinským jazykom slovenským. Tí prevažovali v obciach na severe (Kaplna, Igram, Čataj), na východe (Kráľová pri Senci) a na západe (Ivanka pri Dunaji). Významnú menšinu tvorili v obciach Chorvátsky Grob (ktoré obývalo chorvátske obyvateľstvo), a v maďarských obciach Malinovo, Nová Dedinka, Kostolná pri Dunaji a Hrubá Borša. Nemeckú väčšinu mali obce: Dunajská Lužná a Most pri Bratislave.
Sčítanie 1880 | ||
---|---|---|
materinský jazyk | počet | v % |
maďarský | 12093 | 55,26 |
nemecký | 2529 | 11,56 |
slovenský | 5672 | 25,29 |
rusínsky | 2 | 0,01 |
srbochorvátsky | 546 | 2,50 |
iný | 52 | 0,24 |
cudzinci | 63 | 0,29 |
nezistený | 925 | 4,23 |
spolu | 21882 | 100,00 |
1930
Za prvej československej republiky sa etnické pomery v okrese zmenili v prospech obyvateľov so slovenskou a českou národnosťou. Československé osídlenie mali tradične obce na severe (Kaplna, Igram, Čataj),východe (Kráľová pri Senci) a západe (Ivanka pri Dunaji). Oproti koncu 19. storočia sa poslovenčili predtým maďarské obce (Bernolákovo a Hrubá Borša), chorvátska obec (Chorvátsky Grob) a významne narástol percentuálny počet Slovákov a Čechov i v obciach v centrálnej časti okresu: Senec, Tomášov, Veľký Biel a Reca). Slovenskú väčšinu mala aj novovzniknutá obec Miloslavov. Nemecké osídlenie sa naďalej sústredilo do obcí Most pri Bratislave a Dunajská Lužná. Nemeckú väčšinu mala aj obec Rovinka, kde si obyvatelia pri uhorskom sčítaní v roku 1880, uvádzali prevažne maďarský materinský jazyk. V posledných dvoch menovaných nemeckých obciach však naďalej malo významné zastúpenie aj maďarské obyvateľstvo. Židovské obyvateľstvo sa koncentrovalo najmä do Senca, kde tvorilo 5 % obyvateľstva.
Sčítanie 1930 | ||
---|---|---|
národnosť | počet | v % |
maďarská | 14304 | 40,36 |
nemecká | 3455 | 9,75 |
slovenská a česká | 16422 | 46,33 |
rusínska | 13 | 0,04 |
židovská | 416 | 1,17 |
iná | 835 | 2,36 |
spolu | 35445 | 100,00 |
Pozri aj
- Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Senec rozdelený podľa obcí a miest
- Zoznam okresov na Slovensku
- Administratívne členenie Slovenska
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
- Lexikón Magyarország geographiai szótára z roku 1851
- http://www.fszek.hu/adatbazisok/sajat_adatbazisok/fenyes_elek:_magyarorszag_geographiai_szotara