Moskovský protokol

Protokol z rokovaní delegácií ZSSR a ČSSR v Moskve známy viac ako Moskovský protokol bol dokument podpísaný väčšinou najvyšších predstaviteľov Česko-Slovenska na čele s prezidentom Ludvíkom Svobodom 26. augusta 1968, ktorý zrušil platnosť XIV. zjazdu KSČ. Protokol legalizoval pobyt intervenčných vojsk v krajine dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu.

Okolnosti podpísania dokumentu

V roku 1968 vyvrcholila nespokojnosť obyvateľstva ČSSR s politikou najvyššieho vedenia KSČ, čo viedlo k významným zmenám na dôležitých postoch. Do popredia sa tak dostali reformné sily, ktoré otvorene hlásali novú cestu budovania, tzv. socializmu s ľudskou tvárou. Vedenie komunistickej strany Sovietskeho zväzu na čele s Leonidom Brežnevom videlo v tomto procese potenciálne nebezpečenstvo a pokúšalo sa zasiahnuť najprv diplomatickou cestou. Rokovania s česko-slovenskými politikmi však neviedli k ústupkom ani jednej zo strán. Sovietski najvyšší predstavitelia preto začali pripravovať spolu s ostatnými krajinami Varšavskej zmluvy (s výnimkou Rumunska) ozbrojený zásah proti ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 preniklo nečakane najmenej pol milióna mužov ZSSR, PĽR, MĽR a BĽR z okolitých krajín a bez boja obsadili najdôležitejšie ciele v krajine. Špeciálna jednotka zároveň zatkla najvyšších predstaviteľov krajiny (Alexandra Dubčeka, Oldřicha Černíka, Josefa Smrkovského, Františka Kriegla a Josefa Špačka), ktorí boli okamžite letecky prevezení do Moskvy.

Na druhý deň (22. augusta) po vpáde prebehol narýchlo zvolaný 14. zjazd Komunistickej strany Československa. Zjazd, ktorý sa uskutočnil v pražských Vysočanoch, odsúdil vpád spojeneckých vojsk a žiadal ich odchod z krajiny, návrat zatknutých predstaviteľov krajiny a vyjadroval aj neochotu prerušiť reformný proces v KSČ. Zároveň prezident Svoboda nevymenoval do funkcie konzervatívnym krídlom KSČ narýchlo zostavenú kolaborantskú vládu na čele s Aloisom Indrom. Týmito krokmi z politického hľadiska intervencia úplne zlyhala.

23. augusta odletela do Moskvy delegácia česko-slovenských politikov, na čele s prezidentom Svobodom. Ich cieľom bolo dosiahnuť dohodu so sovietskymi predstaviteľmi a najmä stiahnutie okupačných vojsk. Rokovania, ktoré sa uskutočnili pod diktátom Brežnevovského vedenia KSSZ v Moskve od 23. do 26. augusta 1968, boli vedené nátlakovými metódami. Podarilo sa dosiahnuť prísľub stiahnutia vojsk z centier miest a obcí do vyhradených priestorov[1]. Vymenovanie vlády na čele s Indrom sa síce Sovietom nepodarilo dosiahnuť, ale 19 z 20 predstaviteľov ČSSR nakoniec bolo nútených súhlasiť s pobytom intervenčných vojsk dovtedy, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu. Jediným z predstaviteľov, ktorý nepristúpil na sovietsky nátlak, bol František Kriegel, predseda Národného frontu.

Moskovský protokol bol začiatkom konca demokratizačného procesu v komunistickej strane a začal obdobie normalizácie, ktorá bola v spoločenskom živote krajiny výrazným krokom späť. Poľská, bulharská a maďarská časť intervenčných vojsk síce do konca roka opustila krajinu, ale 150 000 príslušníkov sovietskej armády zostalo na území Česko-Slovenska až do roku 1991.

Referencie
  1. Moskevský protokol pohřbil všechny naděje [online]. ct24.cz, 1.6.2009. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.