Bulharská ľudová republika

Bulharská ľudová republika, skrátene BĽR, (bulh. Народна република България) bol štátny útvar existujúci od konca druhej svetovej vojny až do roku 1990. Po posilnení moci komunistickej strany sa do čela štátu dostal v roku 1946 Georgi Dimitrov, za ktorého vlády sa v krajine zaviedol komunistický režim a krajina bola oficiálne v roku 1947 nazvaná ľudovou republikou. Postupne začal nový režim vystupovať proti politickej opozícii, najmä pomocou vykonštruovaných procesov, v ktorých množstvo ich odporcov odsúdili na trest smrti či k dlhodobému odňatiu slobody. Po väčšinu päťdesiatych rokov sa v krajine uplatňovali stalinistické praktiky v záujme zachovania komunistického mocenského monopolu. V polovici päťdesiatych rokov sa stal najmocnejším mužom v štáte Todor Živkov, ktorý bol v Bulharsku pri moci až do zvrhnutia režimu v roku 1989. V roku 1990 bol ľudovodemokratický bulharský štát na základe úprav ústavy premenený na Bulharskú republiku a éra vlády komunizmu v Bulharsku tak skončila.

Bulharská ľudová republika Народна република България ←  1946 – 1990  → vlajka znak
Hymna: Republiko nasha, zdravey! (do roku 1950) Balgariyo mila, zemya na geroi (1950 – 1964) Mila Rodino (od roku 1964)
Geografia
Hlavné mesto	Sofia
Rozloha	110 842 km² (na základe zmlúv podpísaných v Paríži 10. februára 1947)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	8 878 000 (začiatok 80. rokov)
Jazyky	bulharčina
Štátny útvar
Štátne zriadenie	ľudová republika
Mena	bulharský lev
Vznik	15. septembra 1946 (zrušenie cárstva)
Zánik	15. novembra 1990 (pád komunistického režimu)
Predchádzajúce štáty: Bulharské cárstvo (1908 – 1946) Nástupnícke štáty: Bulharsko

Kultúre v komunistickom období spočiatku udával tón socialistický realizmus, až neskôr v priebehu šesťdesiatych rokov došlo k uvoľneniu. Veľmi populárne boli hry s témou idealistického hrdinu bojujúceho proti malomeštiackej byrokracii, postupne sa začal medzi inými hudobnými prúdmi presadzovať napríklad jazz. Cez dominanciu marxizmu-leninizmu, ako hlavnej ideológie štátneho zriadenia, bolo vytvorených niekoľko umelecky vysokých diel v oblasti architektúry, umenia i literatúry. Najmä za Todora Živkova režim začal viac presadzovať diela oslavujúce bulharské hodnoty a kultúru. Dosiahli sa úspechy aj v niekoľkých vedných odboroch. Ale tak ako v iných krajinách východného bloku bolo aj v Bulharsku mnoho umelcov perzekvovaných režimom. Jedným z popredných kritikov bulharského komunistického režimu bol novinár a spisovateľ Georgi Markov.

V hospodárskej oblasti sa komunistický režim snažil vybudovať nový priemysel a vytvoriť systém štátnych poľnohospodárskych družstiev s povinnou účasťou poľnohospodárov. V tomto smere síce bulharskí komunisti uspeli, ale neefektívnosť mnohých závodov viedla bulharskú vládu k zavádzaniu hospodárskych reforiem a povzbudeniu turistického ruchu. Cez tieto pokusy sa na konci osemdesiatych rokov hospodárstvo ocitlo v kríze, ktorá dopomohla k pádu komunistického režimu.