Poľská ľudová republika

V období na konci a bezprostredne po druhej svetovej vojne vládla na území Poľska Dočasná vláda Poľskej republiky (RTRP), ktorá vznikla 31. decembra 1944. Poľsko sa zároveň v tom čase dostalo do sovietskej sféry vplyvu. Dňa 28. júna 1945 bola RTRP premenená na Dočasnú vládu Národnej jednoty (TRJN). Už v roku 1945 sa uskutočnila agrárna reforma, bol znárodnený priemysel, banky a doprava. V januári 1947 komunisti zmanipulovali parlamentné voľby, pričom nový parlament nahradil doterajšiu Štátnu národnú radu (KRN) a vymenoval novú vládu na čele s Józefom Cyrankiewiczom. Dňa 19. januára 1947 tak bola Dočasná vláda Národnej jednoty rozpustená a jej právomoci prenesené na novú vládu. V roku 1949 sa začala uskutočňovať násilná kolektivizácia poľnohospodárstva, ktorá však skončila krachom. Po Stalinovej smrti v marci 1953 došlo v roku 1956 k masovým protisovietskym nepokojom v Poznani, ktoré však boli potlačené. V tom istom roku sa dostal do pozície generálneho tajomníka Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PSDS) Władysław Gomułka, ktorý vyhlásil program reforiem. Aj keď sa najprv dostal do sporu so sovietskymi predstaviteľmi, ktorí hrozili ozbrojeným konfliktom, nakoniec sa situácia vyriešila a Poľsko začalo reformy, ktoré dostali pomenovanie Gomułkovo topenie. Došlo k uvoľneniu pomerov, ale hospodárska situácia sa v 60. rokoch neustále zhoršovala. V auguste 1968 sa Poľsko zúčastnilo vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska. V roku 1970 vypukli štrajky, ktoré boli krvavo potlačené. Po nich sa do čela Poľska dostal Edward Gierek, ale ani pod jeho vedením sa hospodárska situácia nezlepšovala. Dňa 16. októbra 1978 bol za rímskeho pápeža zvolený krakovský biskup Karol Wojtyła, ktorý prijal meno Ján Pavol II., a ktorý sa stal ikonou nielen poľského protikomunistického odboja.

V roku 1980 vzniklo v gdanských lodeniciach štrajkové hnutie, do čela ktorého sa postavil Lech Wałęsa. Ten sa stal vodcom odborovej organizácie Solidarita, ktorá sa postupne stala rozhodujúcim opozičným hnutím. V decembri 1980 vyhlásil generálny tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany Wojciech Jaruzelski vojnový stav (poľ. stan wojenny), zriadil protiústavnú Vojenskú radu národnej záchrany (poľ. Wojskowa Rada Ocalenia Narodowego, WRON), ktorá sa vyhlásila nadradenou politickým orgánom. Následne v roku 1981 vyhlásila táto rada stanné právo, zakázala Solidaritu a potlačila revoltu Solidarity, poľskej cirkvi i všetkých sympatizantov. Konflikt medzi štátnou mocou a odbojom vedeným Solidaritou za podpory katolíckej cirkvi trval prakticky až do začiatku roku 1989, kedy došlo k novým mohutným štrajkom a kedy poľské vedenie uznalo Solidaritu a na základe dohôd okrúhleho stola vyhlásilo slobodné voľby, ktoré sa uskutočnili 4. júna 1989. V nich utrpeli komunisti totálnu porážku a Poľsko nastúpilo na cestu k demokracii.

• 
  Textilné pracovníčky v štátnej továrni, 50. roky
• 
  Nepokoje v Poznani, 1956 – protestujúci nesú transparent s nápisom „žiadame chlieb“
• 
  Supersam Varšava, prvé samoobslužné nákupné centrum v Poľsku, 1969
• 
  Železničná stanica Warszawa Centralna v roku 1975. Stanica bola vybavená aj automatickými dverami a eskalátormi, čo bolo svojho času v komunistickom Poľsku nezvyčajné
• 
  Elektrikár Lech Wałęsa, zakladateľ a vedúca postava hnutia Solidarita, 1980
• 
  Tanky T-55A v uliciach počas stanného práva

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poľská ľudová republika

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polska Rzeczpospolita Ludowa na poľskej Wikipédii.