7,62 mm puška vzor 1891
7,62 mm puška vzor 1891 (iné názvy Mosin-Nagant, puška Mosin alebo hovorovo trojlíniovka) je označenie niekoľkých variantov opakovacích pušiek, ktoré boli vyrábané v Rusku a neskôr v ZSSR od konca 19. storočia do polovice 20. storočia. Názov „trojlíniová“ puška je odvodený od staršieho označenia kalibru 7,62 mm.
| 7,62 mm puška vzor 1891 | ||
|---|---|---|
 7,62 mm puška vzor 1891 | ||
| Typ: | puška | |
| Miesto pôvodu: | Ruské impérium | |
| História služby | ||
| V službe: | 1891-1998 | |
| Používaná: | Ruské impérium, ZSSR a mnoho ďalších | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | Sergej Ivanovič Mosin Émile Nagant Léon Nagant | |
| Navrhnuté: | 1891 | |
| Vyrobené: | 1891-1965 | |
| Počet vyrobených kusov: | okolo 37 000 000 | |
| Varianty: | vzor 1907, vzor 1938, vzor 1891/30 PU ostreľovačská puška, vzor 1944… | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 4,05 kg (nenabitá M91/30)) | |
| Dĺžka: | 1232 mm (M91/30) | |
| Dĺžka hlavne: | 730 mm (M91/30) | |
| Typ náboja: | 7,62 × 54 mm R | |
| Kaliber: | 7,62 | |
| Úsťová rýchlosť strely: | 811 m/s (M91/30) | |
| Kadencia: | 15 rán/min | |
| Maximálny dostrel: | 1828,8 m | |
| Zásobovanie muníciou: | 5 rán | |
Vznik a vývoj
Po skončení rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878, kedy sa ruská armáda stále ešte vyzbrojená jednoranovými puškami Berdan, stretla s tureckými vojskami vyzbrojenými americkými puškami Winchester, padlo rozhodnutie vyvinúť nové moderné pušky pre pechotu. Zvlášť vytvorená komisia začala v roku 1882 testovať zahraničné aj domáce konštrukcie. V roku 1889 ponúkol komisii svoju konštrukciu pušky kalibru 3 čiarky (čiarka bola 1/10 palca, teda 3 čiarky boli 7,62 mm) dôstojník ruského delostrelectva Sergej Ivanovič Mosin. V rovnakej dobe predložil komisii prototyp pušky kalibru 3,5 línie aj Belgičan Léon Nagant. Komisia síce pôvodne vybrala Nagantovu pušku, ale neskôr rozhodla pre domácu konštrukciu a urobila kompromis a Mosinova puška mala používať nabíjací mechanizmus Émila a Léona Nagantovcov. Prvé skúšky novej zbrane prebehli v roku 1890. K Mosinovej pôvodne jednorannej puške bola pripojená schránka na 5 nábojov.
Pušky sa dostali k jednotkám v roku 1891. Oficiálne označenie pre zbrane Mosin-Nagant znelo Trechlinejnaja Vintovka Obrazca 1891 Goda (Trojlíniová puška vzor 1891). Prvú várku 500 000 pušiek vyrobila francúzska zbrojovka Manufacture d Armes de Chatellerault. Ruské továrne začali s výrobou až v roku 1893 v mestách Tula a v Iževsk. V priebehu troch rokov vyrobili viac než 1,4 milióna kusov týchto pušiek.
Od roku 1907 sa tiež začali vyrábať karabíny s hlavňou skrátenou na 510 mm (karabína Mosin-Nagant vzor 1907). V roku 1910 probehla prvá modernizácia pušiek a karabín Mosin-Nagant (pušky vzor 1891/10 a karabína vzor 1910). Úpravou staršieho modelu vzor 1910 vznikla karabína Mosin-Nagant vzor 1938 a od nej bola v roku 1944 odvodená karabína vzor 1944, ktorá mala sklopný bodák pozdĺž hlavne. V roku 1930 bol Mosin-Nagant vzor 1891 upravený. Nový typ niesol označenie vzor 1891/30 alebo tiež vzor 1891/1930.
Pušky s odsuvným valcovým záverom boli počas 2. svetovej vojny úspešne nahradené modernejšími samonabíjacími puškami Tokarev SVT-40 a Simonov SKS-45, ktoré po vojne nasledoval legendárny „Kalašnikov“ AK-47.
Verzie
- puška Mosin-Nagant vzor 1891 pechotná - prvá verzia, štandardná zbraň pechoty
- puška Mosin-Nagant vzor 1891 dragúnska - pre jazdectvo (dragúnov), bola o 64 mm kratšia a o 0,4 kg ľahšia než pechotná verzia
- puška Mosin-Nagant vzor 1891 kozácka - pre jazdectvo - kozákov, rovnaká ako dragúnska, ale neumožňovala upevnenie bodáku
- karabína Mosin-Nagant vzor 1907 - karabína pre jazdectvo, ženistov a iných špecialistov, dĺžka zbrane 1015 mm
- puška Mosin-Nagant vzor 1891/10 - zmodernizované pušky z roku 1910, existovali v 3 vyhotoveniach (pechotná, dragúnska a kozácka)
- karabína Mosin-Nagant vzor 1910 - zmodernizovaná karabína vzor 1907
- puška Mosin-Nagant vzor 1891/30 - najznámejšia verzia, vychádzala z dragúnskej pušky, existovalo iba jedno vyhotovenie
- ostreľovačská puška Mosin-Nagant vzor 1891/30 - puška vzor 1891/30 s ďalekohladmi PE, PEM a najčastejšie PU
- karabína Mosin-Nagant vzor 1938 - dĺžka zbrane 1020 mm
- karabína Mosin-Nagant vzor 1944 - karabína vzor 1938 s pevným sklopným bajonetom
- karabína Mosin-Nagant vzor 1891/59 - upravený vzor 1891/30 v roku 1959 skrátený na dĺžku 1010 mm
Technické údaje ďalších typov
|
|
|
|
Nasadenie
Tieto pušky sa osvedčili v 1. svetovej vojne, kedy Rusko dodalo Srbsku 120 000 pušiek vzor 1891. Pušky Mosin-Nagant m/27 a m/28/30 používala tiež fínska armáda. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahol fínsky ostreľovač Simo Häyhä. Podobne pušku používali aj Poliaci pod označením karabin wz 91/98/25. Počas druhej svetovej vojny bola puška Mosin-Nagant ešte stále štandardnou zbraňou červenej armády. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahli aj mnohí ostreľovači, napríklad aj Vasilij Zajcev počas bitky o Stalingrad. Tisíce týchto zbraní sa tiež stali korisťou Wehrmachtu. Nemci začali pušky vzor 1891/30 označovať Gewehr 254(r). Vyzbrojené nimi boli početné tylové a policajné jednotky, Volkssturm, ako aj vojská zložené z kolaborujúcich sovietskych zajatcov, brániacich atlantické pobrežie. Napriek tomu, že zbraň bola na konci druhej svetovej vojny postupne nahradzovaná modernejšími typmi, sa puška Mosin-Nagant používala až do konca 50. rokov a ešte dnes sa používa nie len pri vojenských prehliadkách ale i u rôznych čestných jednotiek. Karabíny vzor 1938 a 1944 sa ešte aktívne používajú v ČĽR a v mnohých rozvojových krajinách sú dedičstvom sovietskej „internacionálnej pomoci“.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
