Lýdia Vadkerti-Gavorníková

Pochádza z rodiny stolára a vzdelanie získavala v Kopčanoch, Skalici a napokon na Pedagogickom gymnáziu v Bratislave. V rokoch 1951 – 1962 pracovala ako učiteľka v Bratislave, od roku 1962 bola na invalidnom dôchodku a venovala sa literárnej tvorbe. Od roku 1978 bola redaktorkou a neskôr i zástupkyňou šéfredaktora v časopise Revue svetovej literatúry a v roku 1986 odišla do dôchodku.

Prvé diela začala uverejňovať v školskom časopise Iskra a v publikovaní pokračovala až o mnoho rokov neskôr, keď jej v roku 1965 začali vychádzať básne v časopisoch Slovenské pohľady a Mladá tvorba. Knižne debutovala o rok neskôr zbierkou básní Pohromnice. Vo svojej tvorbe zobrazuje vinohradnícky kraj s jeho drsným životom, otcovu predčasnú smrť, jeho prácu v stolárskej dielni, ale aj matkine nové manželstvo a obrazy zo života žien, čo dohromady tvorí základné motívy celej jej tvorby. V básňach vyjadruje mnohovrstvové pocity a myšlienky modernej ženy v novej spoločnosti. Vytvára tak zložitú báseň, ktorá je výsledkom úporného zápasu o význam a tvar slova, o videnie veci a problémov v ich mnohoznačnosti. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venovala prekladom z nemčiny, ruštiny, francúzštiny a češtiny.

• Plné texty diel L. V.-Gavorníkovéj