Peňažná sústava (jedna ekonomika)

• Menovou alebo peňažnou sústavou sa rozumie spôsob vydávania a organizácie obehu peňazí platný v určitej krajine, upravený zákonom. [2] Podobne: Menová alebo peňažná sústava je zákonodarstvom upravený spôsob vydávania a obehu peňazí, kde je riešený najmä vzťah menového kovu a peňazí.[3]
• Mena je zákonom upravený systém peňažnej jednotky, jej foriem (znakov) a jej obehu v určitej krajine. [4]
• Peňažná sústava je forma organizácie peňažného obehu uzákonená v jednotlivých krajinách. [5]
• Peňažná sústava (alebo menová sústava, sústava peňažného obehu) je právnymi predpismi stanovená sústava vydávania, krytia a obehu peňazí v danej krajine.[6]
• Peňažná sústava je forma peňažného obehu v krajine potvrdená zákonom tak, aby zodpovedala sústave peňažných vzťahov, ktoré sa vytvárajú v súvislosti so vznikom a pohybom peňazí...[Historicky išlo] jednak o uvádzanie peňazí do obehu a jednak o ich pohyb podľa daných ekonomických a iných potrieb určitej vývojovej etapy. Popri emisnej činnosti išlo najmä o sprostredkovanie platieb, sústreďovanie a úschovu peňažných prostriedkov a ich rozdeľovanie formou úveru. V priebehu historického vývoja sa vytvárala v rámci peňažnej sústavy banková alebo úverová sústava. Mena je zákonom upravená sústava peňažných znakov, platná v určitej krajine. Je určená súhrnom zákonných nariadení, ktoré stanovujú drahý kov slúžiaci za základ príslušnej menovej jednotky, peňažnú jednotku alebo meradlo cien, spôsob razenia peňazí, emisiu bankoviek a papierových peňazí a iné náležitosti (vymeniteľnosť bankoviek za zlato a pod.).[7]
• Mena je v širšom zmysle zákonné usporiadanie [poriadok, zriadenie] peňažníctva jednej krajiny (peňažné zriadenie [peňažný systém], monetárna konštitúcia), najmä stanovenie mincovej sústavy, určenie zákonných platidiel, u ktorých existuje povinnosť ich akceptovať, a stanovenie ich výmenného pomeru voči zahraničným menám (menová parita, menový kurz), v užšom zmysle.... Národná menová sústava (menové zriadenie) je existujúca úprava "menovníctva" jedného štátu a menové deje, ktoré sa v tomto rámci odohrávajú. [8]
• Mena je jednak ... a jednak štátom formované peňažníctvo, čiže monetárna konštitúcia jednej krajiny. Termín peňažný systém autor používa bez uvedenia definície ako nadpis kapitoly o druhoch kovových a papierových mien a o monopolnom vs. nemonopolnom postavení centrálnej banky. [9]
• Mena je štátna peňažná sústava založená na normatívne určenej (pomyselnej) početnej jednotke, inými slovami monetárna konštitúcia uvedená do platnosti zvrchovanou mocou [t.j. štátom] pre nejaké (menové) územie. Inak povedané meradlový systém pre hospodársku hodnotu, založený na pomyselnej základnej jednotke, ktorej násobkom či zlomkom sa táto hodnota javí.[10]
• Peňažný systém je systém hodnotových jednotiek (t.j. peňazí), používaných ako všeobecný prostriedok výmeny v rámci určitého stykového okruhu (t.j. ide o uzavretý systém), a systém ich tvorby. Mena je (podľa autora) stelesnenie – pojmovo nie nevyhnutne štátnej – úpravy [regulácie] peňažnej sústavy, čiže organizovaný (a uzavretý) peňažný systém. V časti, kde autor zhŕňa definície vyskytujúce sa v literatúre, uvádza nasledujúcu definíciu meny: mena celok štátnych úprav peňažníctva, [čiže] peňažné zriadenie alebo monetárna konštitúcia. [11]
• Peňažné zriadenie (menové zriadenie) je časť hospodárskeho zriadenia, ktorá zahŕňa všetky inštitúcie a pravidlá peňažníctva ekonomiky. Monetárna konštitúcia je jeho právna fixácia. Peňažné systémy sú druhy tvorby a ničenia peňazí a pôsobenie peňazí na ekonomiku. [12]
• (Tento autor má trochu špecifickú - hoci inak pomerne trefnú - definíciu meny. O jeho interpretácii menovej sústavy atď. pozri aj nižšie.) Mena je [pomyselné] stelesnenie peňazí jedného štátu alebo určitej skupiny štátov, poňaté ako jednota [t.j. ako jeden celok]. Menový systém je jedna z možných kategórií pri rozlišovaní mien určených jednak z národohospodárskeho hľadiska podmienenosťou a správaním hodnoty peňazí a jednak z právneho hľadiska formálnymi znakmi monetárnej konštitúcie. Peňažná sústava je jednak menová sústava a jednak – z hľadiska vnútornej organizácie peňažnej sústavy – plánovito uskutočnené usporiadanie [štruktúra] viacerých druhov [konkrétnych] peňazí predstavujúcich rôzne veľké hodnoty. [13]

Peňažná sústava podľa definície z bodu c či d zahŕňa úpravu nasledujúcich bodov [14][15]:

• tovar, ktorý tvorí funkciu všeobecného ekvivalentu (toto je marxistická formulácia definície peňazí, tu sa ňou konkrétnejšie myslí menový kov, napr. zlato)
• peňažnú jednotku (meradla cien), čiže menovej jednotky
• uzákonené obežné a platobné prostriedky (kovové peniaze; papierové peniaze v užšom zmysle; bankovky v užšom zmysle)
• spôsob razenia mincí (najmä či a nakoľko ide o zliatiny viacerých kovov alebo len čisté zlato a podobne)
• spôsob vydávania papierových peňazí do obehu

Podľa R. Richtera "elementárna menová sústava" obsahuje stanovené tieto body [16]:

• a) účtovnú časť, t.j. stanovenie:
  • jednotky účtovania, čiže abstraktnej kalkulačnej jednotky - napr. 1 euro;
  • platidla, čiže techniky účtovania - napr. odovzdanie 1 eurovej mince alebo prípis 1 eura na účet
• b) časť na zabezpečenie hodnoty peňazí (a tým aj cenovej hladiny krajiny), t.j. stanovenie:
  • cenového cieľa, t.j. (a) stanovenie akému množstvu menového kovu alebo košu tovarov zodpovedá jednotka účtovania (napr. 1 koruna = 0,123 g zlata), alebo (b) stanovenie akému množstvu jednotiek účtovania inej meny/iných mien zodpovedá jednotka účtovania (napr. 1 euro = 1,5 amerického dolára), alebo (c) žiaden cenový cieľ;
  • zásobovania platidlom, čiže stanovenie spôsobu tvorby peňazí a ničenia peňazí v krajine

Podľa K. Helffericha [13] je menová sústava definovaná ako jedna z možných kategórií pri rozlišovaní mien. Vzhľadom na autorovu špecifickú definíciu meny (mena sú jednotne poňaté peniaze jedného štátu - pozri vyššie), prichádzajú do úvahy ako kritériá pri rozlišovaní mien len faktory, ktoré sú na peňažníctve jednotné a spájajúce (teda to, čo z neho ostane, keď sa odhliadne jednak od samotných hmotných peňazí a jednak od čistého pojmu peňazí), a to je:

• A) z národohospodárskeho hľadiska podmienenosť a správanie hodnoty peňazí, t.j. odpoveď na otázku:
  • či hodnota peňazí závisí od hodnoty menového kovu (resp. iného predmetu) alebo nie - t.j. či ide o viazanú alebo neviazanú menu - a
  • akú konkrétnu formu má (a) viazaná mena, t.j. aký konkrétny menový kov ide a ako je konkrétne hodnota peňazí viazaná na menový kov a (b) akú konkrétnu formu má voľná mena, napr. či existujú nekonvertibilné papierové peniaze alebo je len obmedzená razba menového kovu),
• B) z právneho hľadiska formálne znaky (formálna konštrukcia) monetárnej konštitúcie, t.j. či je zákonom obmedzená razba menového kovu, či je (pri voľnej razbe) zákonom stanovený pomer nominálnej hodnoty medzi zlatými a striebornými peniazmi, či sú papierové peniaze konvertibilné za kov a aká je zákonná platobná sila kovových peňazí.

Body A a B úzko súvisia, aj keď nie sú vecne úplne identické.
Podľa toho istého autora je peňažná sústava jednak menová sústava a jednak – z hľadiska vnútornej organizácie peňažnej sústavy– plánovito uskutočnené usporiadanie (štruktúra) viacerých druhov (hmotných) peňazí predstavujúcich rôzne veľké hodnoty (t.j. nie napríklad len chaoticky paralelne existujúce rôzne mince). Vnútorná organizácia peňažnej sústavy zahŕňa veci ako:

• stanovenie peňažnej jednotky, stanovenie podjednotky a násobkov peňažnej jednotky, rozvrhnutie nominálnych hodnôt uvedených na peniazoch,
• stanovenie hmotnosti mince, pomeru počtu peňažných jednotiek a jednotky hmotnosti menového kovu, obsahu čistého drahého kovu v minci, podielu tohto obsahu na celkovej hmotnosti mince (rýdzosť), rôznych hraníc tolerancie odchýlok o stanovenej rýdzosti, maximálnej prípustnej hranice opotrebovania (hmotnosti) mince
• metódu tvorby peňazí (to môže byť najmä zamenenie kovu za peniaze (t.j. napríklad voľná razba mincí, obmedzená razba mincí alebo zámena prineseného kovu za peniaze centrálnou bankou), razba neplnohodnotných mincí a diskont tovarovej zmenky centrálnou bankou zaplatený novo vytvorenými bankovkami)
• vzťah hodnoty peňazí a menového kovu
• postavenie jednotlivých druhov peňazí v rámci peňažnej sústavy (t.j. miera zákonnej platobnej sily daného druhu peňazí a (ne)konvertibilnosť druhu peňazí za menový kov či iné druhy peňazí)
• reguláciu obehu peňazí, a to spravidla centrálnou bankou (t.j. monitoring a regulácia zahraničných vzťahov peňažníctva, udržiavanie rovnováhy medzi obehom peňazí a potrebou peňazí, a lokálna regulácia obehu peňazí).

Z historického hľadiska (resp. na základe používaného menového štandardu) rozlišujeme tieto menové sústavy [17]:

• tovarová menová sústava (platenie mušľami, plátnom a podobne)
• kovová menová sústava (metalická menová sústava) (platenie mincami):
  • monometalická - pozri monometalizmus
  • bimetalická - pozri bimetalizmus
  • trimetalická - pozri trimetalizmus
• úverová menová sústava (platenie bankovkami v užšom zmysle, t.j. konvertibilnými bankovkami, a prípadne - ak ich vôbec považujeme za peniaze - aj zmenkami, šekmi a podobnými písomnými úverovými záväzkami) - v súčasnej svetovej literatúre sa väčšinou považuje za podformu kovovej peňažnej sústavy (keďže bankovky atď. sú tu konvertibilné za kov), oddelene sa uvádzala napr. v marxistickej literatúre [18] a staršej literatúre
• papierová menová sústava (platenie papierovými peniazmi v užšom zmysle, t.j. nekonvertibilnými papierovými peniazmi)

Uvedené druhy menových sústav sa spravidla ešte ďalej delia na rôzne poddruhy.