Sväté prijímanie

Sväté prijímanie je pojem, ktorým katolícka a pravoslávna cirkev označuje posvätený chlieb a víno​​, ktorý kresťania prijímajú pri slávení Eucharistie. Sväté prijímanie má pôvod v latinskom "communio" resp. v gréckom "κοινωνία" / "koinonia" (voľne preložiteľné napr. ako "zdieľanie spoločenstva" apod.). Podľa Nového zákona Ježiš ustanovil zdieľanie chleba a vína a prikázal konať tento akt svojim nasledovníkom ako srdce uctievania pri spoločnom schádzaní sa spoločenstva. (Pozri Lukáš 22:19 a 1. Korinťanom 11:23 – 26.) Pri slávení "zdieľania spoločenstva" si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť, prijímajú Božiu milosť skrze spoločenstvo s Ním a medzi sebou navzájom a tešia sa na čas Jeho opätovného príchodu.[1]

Základný význam

Kresťanské slávenie "zdieľania spoločenstva" je spojené so "svätým prijímaním", ktoré väčšina kresťanov chápe ako sviatosť. Počas "svätého prijímania" ide o pripodobnenie Poslednej večere (Matúš 26:17 – 30, Marek 14:12 – 26, Lukáš 22:7-39 a Ján 13:1-17:26.), ktoré nadobudlo v kresťanských cirkvách a denomináciách rôzny liturgický charakter, podoby a pomenovania ako napr. slávenie eucharistie, omša svätá, božská liturgia, Večera Pánova, lámanie chleba apod. Prijímanie, v ktorom ide o prijímanie chleba (kvaseného alebo nekvaseného) a vína (resp. produktu hroznovej šťavy), je súčasťou slávenia. Preto sa v rámci jednoty tohto kontextu môže hovoriť rovnako o "slavení" ako aj o "prijímaní". Takto poňaté základné chápanie "svätého prijímania" je spoločné viac menej väčšine kresťanov.[2]

Rozdiely chápania

Medzi skupinami kresťanov existuje nesúhlas nad zmyslom "zdieľania spoločenstva", ktorý sa sústreďuje okolo dvoch otázok.

  • Čo sa deje s chlebom a vínom?
  • Čo sa stáva uctievajúcim?[1]

Odpovede sa dajú rozčleniť podľa hlavných pohľadov:

  • Rímskokatolícka cirkev verí v "transubstanciáciu" (premenu podstaty) – zázračnú premenu chleba a vína na Kristovo telo a krv. Sú uctievané zhromaždením a ponúkané ako obeta za hriechy živých a mŕtvych.[1]
  • Učenie Martina Luthera spočíva v koncepte "konsubstanciácie" – v prítomnosti osláveného tela a krvi Kristovej "v", "s" a "pod" chlebom a vínom. Rozdiel oproti transubstanciácii je vo viere, že Kristovo telo a krv koexistujú v spojení s chlebom a vínom namiesto toho, aby ich nahrádzali.[1] (Tento Lutherov postoj znamenal, že nenamietal adoráciu Eucharistie.)
  • Podľa Ulricha Zwingliho ide v prípade chleba a vína o symboly. Odmietol akýkoľvek koncept premeny, pretože Kristus je fyzicky prítomný v nebi, no počas obradu je prítomný svojím Duchom. Hlavným zmyslom symbolov je podľa Zwingliho umožniť uctievajúcim pripomenuť Ježišovu smrť.[1]
  • Ján Kalvín zdôrazňoval, že prijímanie skutočne privádza veriacich do spoločenstva s Bohom. Chlieb a víno nie sú "prázdne" symboly. Naopak, umožňujú sýtiť sa Kristom a prijímať milosť duchovným spôsobom.[1]

Referencie
  1. Dancing In The Dark?, Clive Calver and Steve Chilcraft with Peter Meadows and Simon Jenkins, Spring Harvest 1994 First Edition, published by Lynx Communications, Oxford, England
  2. Encyclopaedia Britannica, s.v. Eucharist
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.