Bazil I.

Bazil I. (iné mená: Basileios I., Basil I., Bazilius I., Vasilios I., Basilios I.), zvaný Macedónsky resp. po starogr. Makedón/novogr. Makedon (* okolo 812 – † 29. august 886) bol byzantským cisárom od roku 867 až do svojej smrti v roku 886. Hoci dynastia, ktorú založil sa nazýva macedónska, v skutočnosti pochádzal z jednej arménskej (nie slovanskej) rodiny, ktorá bola usadená v Macedónii. Jeho materským jazykom bola arménčina a jeho gréčtina mala silný arménsky prízvuk.

O konštantínopolskom patriarchovi pozri Basileios I. (konštantínopolský patriarcha).
Basileios, jeho syn Konštantín a jeho druhá žena, Eudokia Ingerina.

Vzostup Basileia

Časť svojho detstva strávil v Bulharsku, kde jeho rodina žila od roku 813 v zajatí bulharského chána Kruma. Podarilo sa mu ujsť a dostal sa do služby ako páža u Theofilitza, príbuzného Bardu, mocného strýka cisára Michala III. V službe pre Theofilitza navštívil mesto Patras, kde si získal náklonnosť Danielidy, miestnej bohatej ženy, ktorá ho prijala do svojej domácnosti a finančne podporovala. Podarilo sa mu vzbudiť aj pozornosť cisára, keď zvíťazil v kruhovom zápase a stal sa cisárovým osobným strážcom (parakoimomenios).

Aby si udržal Michalovu priazeň, dal sa rozviesť so svojou ženou a oženil sa s Eudokiou Ingerinou, cisárovou milenkou. Všeobecne panuje mienka, že Lev VI., Basileiov nástupca, bol v skutočnosti synom Michala III. Nedá sa to síce tvrdiť s úplnou istotou, zdá sa však, že Basileios mal ten istý pocit.

V apríli 866 Basileios s cisárovým súhlasom vlastnoručne zavraždil Barda, ktorý do tej doby vládol ríši v mene cisára. O niekoľko týždňov neskôr mu udelili titul kaisar (caesar – spolucisár). Až do tohto okamihu je skôr nepravdepodobné Basileiosovo uvažovanie o tom, že by ríši sám vládol, rovnako ako to, že by sa zúčastňoval na Michalových roztopašnostiach. Napriek tomu jeho postavenie na Michalovom dvore sa zhoršovalo, preto Michala v septembri 867 zavraždil a nastúpil na trón.

Vláda

Basileios I. a jeho syn Lev
Výjav z Basileiovho života

Jeho nástupom na trón začala nová etapa v byzantských dejinách – vláda macedónskej dynastie. Táto etapa bola obdobím územného rozmachu, počas ktorého sa byzantská ríša stala najmocnejším štátom v Európe.

Aby svojej rodine zaistil vládu, ustanovil Basileios svojich synov Konštantína (v roku 869) a Leva (870) za spolucisárov.

Na základe svojej rozsiahlej zákonodarnej činnosti, ktorá je označovaná ako opätovné prebudenie justiniánskeho práva, je často nazývaný „druhým Justiniánom“. Basileiove zákony boli zhromaždené v takzvanej Bazilike – zbierke zákonov, ktorá bola dokončená a vstúpila do platnosti až za jeho nástupcu Leva VI. Okrem toho inicioval Basileios zostavenie dvoch menších diel, ktoré sú známe ako Procheiron a Epanagoge.

Jeho finančná politika bola zdržanlivá. Cirkevná politika sa zo začiatku vyznačovala dobrými vzťahmi s Rímom, neskôr však došlo k ich zhoršeniu. Jeho prvým krokom na tróne bolo vyhnanie patriarchu Fotia, ktorý bojoval za nezávislosť byzantskej cirkvi a znovudosadenie jeho súpera Ignatia, ktorého nároky podporoval pápež Hadrián II.

Basileios však nemal v úmysle Rímu ustupovať. Rozhodnutie bulharského chána Borisa I., podriadiť novú bulharskú cirkev jurisdikcii Konštantínopola chápal pápež ako urážku. V roku 877 bol Fotius znovu dosadený za patriarchu, čo predstavovalo určitý zlom vo vzťahu k Rímu a rozhodujúci krok ku konfliktu, ktorý v roku 1054 viedol až k schizme a nakoniec k rozdeleniu cirkvi.

Basileiove vojny

Do obdobia vlády Basileia I. spadá aj namáhavá vojna proti paulikiánom, ktorú zdedil po svojom predchodcovi. Smrť ich vojenského vodcu Jana Chrysocheira a dobytie mesta Tefrike v roku 872 viedlo k definitívnemu zničeniu paulikiánov, ktorí vďaka svojmu účelovému spojenectvu s bagdadským kalifom predstavovali pre byzantskú ríšu vážnu hrozbu. Okrem toho Basileios viedol obvyklé pohraničné vojny s Arabmi. Cyprus bol dobytý späť, po siedmich rokoch bol však znovu stratený. Syrakúzy na Sicílii síce padli do rúk Arabom, v spolupráci s franským kráľom Ľudovítom II. bolo však znovu dobyté Bari a veľká časť Kalábrie. Byzantskej nadvláde sa poddalo aj Beneventum. Úspechmi v Itálii začalo nové obdobie byzantskej dominancie na Apeninskom polostrove. Predovšetkým sa ale Byzantínci stali opäť pánmi Stredomoria.

Pokračoval aj byzantský postup na Balkáne, predovšetkým v oblasti Jadranu. Arabov, ktorí v rokoch 867/868 obliehali mesto Dubrovník, odrážalo mocné byzantské loďstvo. Pri tejto príležitosti sa na západnom Balkáne vytvorilo spojenie niekoľkých miest a ostrovov novej themy Dalmatia. Srbsko prijalo kresťanstvo a uznalo byzantskú zvrchovanosť.

Nástupníctvo a smrť

V roku 879 zomrel Basileiov milovaný najstarší syn Konštantín, ktorý sa mal stať jeho nástupcom, čo malo negatívny vplyv na cisárovu povahu. Vzťah k ostatným synom, predovšetkým k neskoršiemu cisárovi Levovi, hraničil takmer až s nenávisťou. Dokonca ho kvôli nepodloženým správam o sprisahaní, uvrhol do väzenia, kde Lev takmer prišiel o zrak.

Basileios vládol devätnásť rokov. Jeho smrť v auguste 886 spôsobila horúčka, ktorá bola vyvolaná vážnou nehodou počas lovu, pri ktorom sa mu zaplietol pás do parožia jeleňa, a kôň ho zhodil. Zachránil ho sluha, ktorý ho z pásu vyslobodil nožom. Pretože však Basileios sluhu podozrieval, že ho chcel zavraždiť, dal ho popraviť – krátko predtým než sám zomrel.

Bibliografia

  • ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazil I.

Externé odkazy


Bazil I.
Vladárske tituly
Predchodca
Michal III.
cisár
829 842
Nástupca
Lev VI.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.