Matija Majar-Ziljski

Matija Majar sa narodil do rodiny chudobného krajčíra vo Videnče v Ziljskej doline blízko mesta Hermagor-Pressegger See. Korutánsko patrilo v tom období medzi najviac zmiešané nemecko-slovinské regióny a Majar sa tak ako prvý jazyk naučil nemčinu a následne aj slovinčinu. Spočiatku tri roky navštevoval školu v St. Stefan im Gailtal, ako 12-ročný začal navštevovať klagenfurtskú národnú školu (normálku). V rokoch 1825 – 1831 sa vzdelával na klagenfurtskom gymnáziu a od roku 1832 navštevoval lýceum v Štajerskom Hradci. V roku 1833 vstúpil do katolíckeho kňazského seminára v Klagenfurte, kde sa spoznal so slovinským národovcom a neskorším biskupom Antonom Martinom Slomšekom. Niekedy v tomto období začal pod vplyvom slovinských umelcov Urbana Jarnika a Stanka Vraza zbierať slovinské ľudové piesne, a čoskoro sa stal jedným z popredných zberateľov. Po tom, čo v roku 1836 dokončil kňazský seminár, bol vysvätený za kňaza. V roku 1838 publikoval svoje prvé dielo, preklad pod názvom Pavle Hrastovski.[2][3]

V roku 1840 bol menovaný kaplánom v Rožeku, v roku 1842 v Žabnici a v roku 1843 v Klagenfurte. Práve v Klagenfurte ho zastihli prvé udalosti meruôsmich rokov. Pod vplyvom Kollára, Šafárika a južnoslovanských vzdelancov (najmä Stanko Vraz) sa Majar v revolučných rokoch stal nadšeným vyznávačom ilyrizmu, hoci neprijal chorvátčinu ako preferovaný jazyk. Koncom roku 1847 napísal svoju knihu Pravidlá o vzdelávaní ilýrskeho dialektu a všeobecného slovinského jazyka (Pravila kako izobraževati ilirsko narečje i u obče slavenski jezik). Majarove názory v smere panslavizmu sa postupne radikalizovali, a jeho ideou sa stala tranformácia slovanských jazykov do všeslovanského jazyka. Neskôr sa snažil danej téme venovať prostredníctvom úpravy pravopisu a využívania cyriliky v slovinčine. Hoci jeho názory získali svojich priaznivcov, nakoniec sa pre ich radikálnosť neujali.[2]

Na začiatku revolúcie v 1848 Majarovi šlo najmä o zabezpečenie kulúrnych a jazykových práv v školstve, súdnictve a verejnej správe. O školstve napísal napr. články Učilišne knjige slavenske, či Čitanka. Následne však ako prvý prišiel s myšlienkou zjednotenia Slovincov v jednej územnej jednotke. Svoju tézu 29. marca 1848 definoval v periodiku Novice v článku Čo Slovinci požadujú? (Kaj Slovenci terjamo?). Žiadal zjednotenie slovinského národa do zjednoteného Slovinska a jeho reprezentáciu na krajinskom sneme, ako i spojenie Slovincov s bratskými národmi Chorvárov a Srbov v rámci širšieho národnostného konceptu v medziach existencie habsburského panstva. Poskytol aj prehľad počtu Slovincov žijúcich v jednotlivých historických krajinách habsburskej monarchie s celkovým počtom približne 1,5 mil Slovincov. Už v roku 1848 bol na podmet nemeckých duchovných pre svoju angažovanosť v národnom hnutí premiestnený do Svete Višarje, a následne do viacerých, prevažne nemeckých farností.[1][2]

Väčšinu svojej druhej polovice života (od roku 1851) strávil v dedine Gorski Kotar v Ziljskej doline, kde zotrval až do roku 1871. Svojimi myšlienkami sa pripojil k Mariborskému programu. V tomto období sa zaujímal podobne ako iní rakúsko-uhorskí Slovania o Rusko a opätovne rozvíjal svoje snahy o splývanie slovanských jazykov. V roku 1867 sa zúčastnil moskovskej etnografickej výstavy, na ktorú dokonca priniesol slovinské kostýmy a predmety. Dlhodobá absencia z farnosti pobúrila Majarových cirkevných nadriadených a opätovne zhoršila jeho vzťahy s cirkvou. Majar napísal aj ruskú gramatiku pre Slovincov a uvažoval o odchode a profesorskom pôsobení v Rusku, čo sa mu však pre nedôveru ruských úradov voči jeho kňazkému povolaniu nepodarilo. V rokoch 1873 – 1875 vydával časopis Slavjan, v ktorom naplno rozvíjal svoje panslavistické myšlienky a často sa púšťal aj do nevedeckých fantázií o pôvode Slovanov. Majarov radikálne všeslovanský časopis však popularitu pre pokles panslavistických hnutí nezískal. Po tom, čo sa pre zdravotné problémy vzdal vedenia svojej farnosti, býval Majar do roku 1883 na vrchu Križna Gora pri Klagenfurte. V roku 1883 prišiel do Prahy, kde naďalej písal, no pre jeho slepotu sú jeho diela takmer nečitateľné a niektoré sa stratili. V roku 1892 v Prahe izolovaný pre strach z prenasledovania zomrel. Pochovaný je na Olšanskom cintoríne.[2][3]

• DIE SLAVISCHE Idee. Beiträge am Matija Majar-Ziljski-Symposium vom 6. bis 10. Juli 1992 in Tratten/Pošišče, Kärnten. [Ed.]: Moritsch, Andreas. Bratislava, Historický ústav SAV – Österreichisches Ost und Südosteuropainstitut – Slovak Academic Press 1993. 148 s.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matija Majar-Ziljski