Apple Macintosh

Projekt Macintosh bol začatý začiatkom roku 1979 Jefom Raskinom, ktorý mal v pláne vytvoriť ľahko ovládateľný a cenovo prístupný počítač pre bežného zákazníka. V tom čase ešte Raskin trval na používaní tzv. metakláves, ktoré mali slúžiť ako polohovacie zariadenie namiesto myši. V septembri 1979 bolo Raskinovi schválené prijímanie nových zamestnancov pre projekt. Začal hľadať inžiniera, ktorý by bol schopný zostrojiť prototyp nového počítača. Bill Atkinson, člen tímu Lisa, mu predstavil Burrella Smitha, technika prijatého do Apple len v tom roku, no už zaujal vytvorením inovatívneho riešenia pre problém pretekania pamäte.

Smithova prvá základná doska pre Macintosh mala 64 kB pamäte, pomalý procesor Motorola 6809E a čierno-biely displej s 256 × 256 bodmi. Do konca roku 1980 už Smith vytvoril novú základnú dosku, ktorá používala rýchlejší procesor Motorola 68000 taktovaný na 8 MHz, pričom aj rozlíšenie displeja sa zvýšilo na 384 × 256 bodov. Smithov dizajn používal menej čipov ako Lisa, čo ho robilo omnoho lacnejším.

Inovatívny dizajn pritiahol pozornosť Steva Jobsa. Jobs si uvedomil, že Macintosh mal väčšie možnosti uplatnenia na trhu ako Lisa. V roku 1981 Jobs úplne prebral zodpovednosť za projekt a následne v roku 1982 Raskin Apple opustil.

Jobs, spolu s ďalšími inžiniermi Apple, navštívil v decembri 1979, tri mesiace po spustení projektov Lisa a Macintosh, laboratóriá spoločnosti XEROX v Palo Alto. Táto návšteva mala významný vplyv na vývoj grafického prostredia budúcich počítačov Apple. Napriek tomu, že sa neskôr vyvinuté grafické rozhranie Macintosha výrazne líšilo od rozhrania počítača Xerox Alto, inžinieri Apple sa mali možnosť zoznámiť s funkčným GUI, ktorého prvky zakomponovali do počítačov Lisa a Macintosh.

V roku 1981 Jobs najal Hartmuta Esslengera, ktorý vytvoril dizajn produktov Apple, tzv. Snow White dizajn[1]. Produkty Snow White mali cez seba pásiky, ktoré tieto produkty robili opticky menšími než v skutočnosti boli. Princípy Snow White boli použité na na počítačoch, monitoroch, príslušenstve, dokonca i na kábloch Apple. Po tom, čo Jobs odišiel z Apple po boji s novým šéfom spoločnosti Johnom Sculleym, Esslinger vytvoril dizajn aj pre produkty novej Jobsovej spoločnosti NeXT Inc.

Predchodca Macintosha, počítač Lisa, bol uvedený na trh v januári 1983. Stál 9995 dolárov a priniesol množstvo noviniek v grafickom rozhraní, ktoré sa neskôr stali súčasťou Macintosha. Lisa bola zameraná na obchodnú klientelu, no nepredávala sa za necelých desaťtisíc dolárov príliš dobre, preto bola v roku 1986 výroba ukončená.

22. januára 1984 v prestávke Superbowlu uviedlo Apple slávnu reklamu na Macintosh natočenú Ridleym Scottom: Atlétka s kladivom rozbíjajúca gigantický obraz diktátora („Veľkého brata“ – znázorňujúceho tyrantskú postavu z knihy Georgea Orwella 1984 a dominantného výrobcu počítačov tej doby, IBM, známeho pod prezývkou „Veľká modrá“). Macintosh bol oficiálne uvedený na trh 24. januára 1984 za cenu 2495 dolárov.

Rovnako ako Lisa, Macintosh mal procesor Motorola 68000 bežiaci na 8 MHz (Lisa mala 5 MHz). Bol vytvorený ako uzavretý systém a mal omnoho viac kódu v ROM ako iné počítače. Mal tiež 128 kilobitov nerozšíriteľnej RAM. Dodával sa s dvoma programami využívajúcimi jeho pokrokový grafický systém: MacWrite a MacPaint.

Pre niektorých bol však Macintosh príliš radikálny na svoju dobu. Celá štruktúra počítača bola navrhnutá pre grafické rozhranie a dovtedajšie programy pre textový riadok museli byť prepísané, čo spočiatku odradilo mnohých vývojárov a na trhu bol nedostatok programov pre nový počítač. Niektorí používatelia zvyknutí na príkazový riadok nazývali Macintosh „hračkárskym počítačom“, čo odradilo mnohých potenciálnych zákazníkov.

V roku 1985 kombinácia počítača Mac s programom Aldus PageMaker a tlačiarne Apple LaserWriter vytvorila nízkonákladové riešenie pre návrh a zobrazenie tlačených materiálov, čo je dnes známe ako desktop publishing. Záujem o Macintosh začal prudko rásť a dominancia tejto platformy pre DTP trvala až donedávna, keď v roku 2003 Adobe vydalo novú verziu DTP softvéru InDesign najprv pre Microsoft Windows, až potom pre Mac OS X.

Obmedzenia prvého Macintosha začali byť zrejmé nedlho po jeho uvedení na trh. V porovnaní s inými počítačmi svojej doby mal príliš málo operačnej pamäte a okrem toho, dala sa len ťažko rozšíriť. Nemal pevný disk, ani možnosť jednoducho ho pripojiť. Do roku 1985 bola pamäť Macintosha rozšírená na 512 kB, ale už bolo zrejmé, že Macintosh bude musieť byť výrazne vylepšený.

Výsledkom úprav bol Macintosh Plus z roku 1986. Mal 1 MB RAM, rozšíriteľnej na 4 MB, a úplne revolučné rozhranie SCSI umožňujúce pripojenie až siedmich zariadení ako pevné disky a scannery. Kapacita disketovej mechaniky vzrástla na 800 kilobajtov. Plus sa stal okamžite úspešným a vyrábal sa štyri roky.

V roku 1987 bol predstavený Macintosh II s novým 16-MHz procesorom Motorola 68020 a otvorenou architektúrou s rozširujúcimi slotmi. Tento počítač spolu s novým operačným systémom už podporoval farebný grafický systém.

Spolu s Mac II bol vydaný i Macintosh SE, prvý kompaktný Macintosh s rozširujúcim slotom. Pracoval síce len na 8 MHz, no prebral niektoré estetické prvky z počítača Mac II, napr. novú ergonomickú klávesnicu a myš. Neskoršie počítače SE mali tiež 1.44-megabajtovú disketovú mechaniku.

Rok 1988 priniesol ďalšiu aktualizáciu – počítač Macintosh IIx s procesorom Motorola 68030, ktorý bol stále taktovaný na 16 MHz, no mal prepracovanejšie riadenie pamäte. IIx bol nasledovaný kompaktnou verziu s menším počtom slotov IIcx a v roku 1989 verziou Mac SE poháňanou procesorom 68030 nazvanou Macintosh SE/30. V tom čase bol uvedený na trh aj dovtedy najrýchlejší Mac s 25-MHz procesorom a zároveň čisto 32-bitovým systémom s podporou nového operačného systému (Systému 7) – Macintosh IIci. V roku 1989 Apple uviedlo na trh aj prenosný počítač Macintosh Portable taktovaný na 16 MHz s aktívnym TFT displejom.

Nasledujúci rok bol uvedený na trh 40-megahertzový Macintosh IIfx. Stál až 13 000 dolárov a priniesol významné zmeny v podobe rýchlejšej pamäte a dvoch procesorov na spracovanie vstupno-výstupných operácií. V roku 1990 bol už Macintosh všeobecne prijímaný, no bol zároveň pokladaný za príliš drahý, najmä kvôli množstvu klonov PC, ktoré boli dostupné. Zároveň bol v máji roku 1990 vydaný Microsoft Windows 3.0, čo bola prvá verzia tohto operačného systému, ktorá bola schopná vážne konkurovať Macu.

Odpoveďou Apple na lacné osobné počítače bolo množstvo nových lacných produktov z októbra 1990. Macintosh Classic, v podstate lacnejší SE, stál v základnej verzii 999 dolárov a bol dovtedy najlacnejším Macintoshom. Macinstosh CL pripomínajúci krabicu od pizze mal procesor Motorola 68020, stál 1800 dolárov a ponúkal farebné grafické rozhranie. Spolu sním Apple ponúkalo lacný monitor s rozlíšením 512 × 384 bodov. Macintosh IIsi za 2500 dolárov bol zase 20-MHz IIci s jediným rozširujúcim slotom. Bol to prvý Macintosh s vstupom pre mikrofón. Všetky tri modely sa predávali veľmi dobre, no marža Apple bola výrazne nižšia ako pri skorších modeloch.

Nasledujúci rok bol konečne vydaný dlho očakávaný Systém 7, 32-bitový operačný systém pre Macintoshe s prepracovaným riadením farebnej grafiky, adresácie pamäte, podporou sietí, multitaskingu a virtuálnej pamäte. Rovnako v roku 1991 Apple uviedlo Quadra 700 a 900, prvé počítače s rýchlejším procesorom Motorola 68040 a vylepšené verzie hitov predchádzajúceho roka Macintosh Classic II a Macintosh LC II so 16-MHz procesorom 68030.

V rovnakom čase prišli na prišli na trh aj prvé prenosné počítače rady Powerbook – 16-MHz PowerBook 100 s procesorom 68000, 16-MHz PowerBook 140 s procesorom 68030 a 25-MHz PowerBook 170 s rovnakým procesorom. Boli to prvé prenosné počítače, ktoré mali za klávesnicou miesto na dlane a mali zabudované polohovacie zariadenie (tzv. trackball) pod klávesnicou. Všetky tri modely mali čierno-biely displej s rozlíšením 640 × 400 bodov, pričom modely 100 a 140 mali pasívny a model 170 mal aktívny displej.

V snahe získať väčší trhový podiel začalo v roku 1992 Apple predávať počítače Macintosh pod názvom Macintosh Performa cez sieť maloobchodných predajcov. Modely dostali rozdielne mená, ale spotrebitelia boli iba zmätení; tento plán sa skončil neúspechom a Apple sa ho konečne vzdalo v roku 1997.

V roku 1991 Apple, IBM a Motorola založili alianciu nazvanú AIM a do roku 1994 vytvorili nový štandard počítačov založený na architektúre RISC s procesormi PowerPC. Prvé PowerPC počítače sa predávali od roku 1994. Vzhľadom na rozdielnu architektúru procesorov musela byť prepísaný operačný systém a dočasne bežal systém na PowerPc prostredníctvom softvérového emulátoru. Procesory PowerPC sa v Macoch používajú dodnes, ale v roku 2005 Apple oznámilo plán presunúť do konca roku 2007 všetky svoje počítače na platformu procesorov Intel.

V roku 1994 prišla na trh druhá generácia PowerBookov, séria 500 s procesormi 68040. Boli to prvé počítače, ktoré mali ako polohovacie zariadenie touchpad, ako ho poznáme z dnešných moderných notebookov.

V roku 1995 sa Apple pokúsilo vytvoriť program klonov Macintosha, opäť v snahe znovu získať stratený trhový podiel. Spoločnosť predávala licencie na Mac OS, ale po návrate Steva Jobsa do Apple v roku 1997 bol tento program zrušený a licencie odkúpené späť.

V roku 1998, rok po návrate Jobsa do spoločnosti, Apple uviedlo na trh nový kompaktný počítač iMac, ktorý bol zabudovaný do jedného celku. Revolučný iMac neobsahoval zvyčajné porty ako napr. SCSI, mal iba dva porty USB, čo výrazne prispelo k spopularizovaniu tohto rozhrania.

V roku 2000 vznikol Mac OS X, operačný systém založený na Unixe, ktorý bol významnou zmenou pre Mac.

Po roku 2000 prišlo na trh ešte niekoľko inovatívnych počítačov Mac (najmä po stránke dizajnu), najväčšiu pozornosť upútal drobný Mac mini so základňou rozmerov 16,5 × 16,5 cm a výškou iba 5 cm z januára 2005.

Od roku 2006 začala spoločnosť Apple prechod svojich produktov z platformy PowerPC na architektúru x86 od spoločnosti Intel. Ako oficiálny dôvod boli uvedené výkonnostné problémy architektúry PowerPC. Zmena si vyžiadala práce na úprave operačného systému a aplikácií. Do mája 2006 boli na procesory Intel portované všetky spotrebiteľské počítače (iMac, Mac mini a MacBook) a profesionálne počítače (Mac Pro, Xserve, MacBook Pro).