Mac OS

Pre klasický Mac OS je charakteristická úplná absencia príkazového riadka, ide o úplne grafický operačný systém. Bol vyzdvihovaný pre jednoduchosť používania, na druhej strane mu bol vyčítaný nedostatok multitaskingu v raných verziách, neskôr použitie kooperatívneho multitaskingu v neskorších verziách, tiež veľmi obmedzená správa pamäte a náchylnosť ku konfliktom medzi tzv. rozšíreniami, ktoré rozširovali možnosti operačného systému a poskytovali napr. podporu sietí alebo rôznych zariadení pripojených k počítaču. Niektoré rozšírenia nepracovali správne s inými alebo pracovali len ak boli v systéme spustené v určitom poradí. Riešenie problémov s rozšíreniami v Mac OS bol neraz zdĺhavý proces.

Prvá verzia Mac OS používala MFS (skratka Macintosh File System), čo bol jednoúrovňový súborový systém, t. j. nepracoval s adresármi, ale všetky súbory boli uložené v základnej úrovni súborového systému. Neskôr bol tento systém nahradený systémom HFS (Hierarchical File System), ktorý už adresáre používal. Inak sú oba súborové systémy kompatibilné.

OS X priniesol riadenie pamäte a preemptívny multitasking prevzatý z Unixu. Nové riadenie pamäte umožnilo simultánnu činnosť viacerých programov a prakticky odstránilo vznik neželaných situácií, kedy jeden program spôsobil pád iného. OS X tiež obsahuje príkazový riadok, aj keď ten zostáva úplne skrytý, kým používateľ nespustí terminálovú aplikáciu. Tieto nové vlastnosti systému spôsobili, že je náročnejší na prostriedky a funguje len na procesoroch triedy PowerPC G3 a novších.

OS X je spätne kompatibilný so systémom Mac OS 9, keďže obsahuje vlastne úplnú verziu staršieho systému, pričom poslednou verziou je Mac OS 9.2. Toto prostredie sa nazýva Classic a nenachádza sa už v nových počítačoch Macintosh postavených na platforme procesorov Intel.

V roku 2006 používalo klasický systém Mac OS už iba malé percento používateľov. Väčšinou tí, ktorí nemohli prejsť na nový operačný systém z dôvodu hardvérovej nekompatibility starších počítačov.