Apple II

Prvé počítače Apple II sa začali predávať od 5. júna 1977. Mali 8-bitový mikroprocesor MOS Technology 6502, ktorý bežal na 1 MHz, 4 KB RAM, kazetový prehrávač a podporu programovacieho jazyka Integer BASIC zabudovanú do ROM. Video ovládač zobrazoval 24 riadkov a 40 stĺpcov textu (len veľké písmená) a podporoval výstup na monitor a televízny prijímač. K dispozícii boli aj rozširovacie karty s podporou zobrazovania 80 stĺpcov a textu s malými písmenami. Užívatelia mohli ukladať dáta a programy na audio pásky a opäť ich odtiaľ nahrávať do počítača. Aj ďalšie programovacie jazyky, hry a aplikácie boli dostupné na kazetách. Pôvodná maloobchodná cena za počítač so 4 KB RAM bola 1298 amerických dolárov, rozšírený model s 48 KB RAM stál 2638 dolárov.

Neskôr Wozniak rozšíril počítač o podporu externej 5¼-palcovej disketovej mechaniky, čo umožnilo pohodlnejšie ukladanie a nahrávanie dát. Rozhranie, ktoré Wozniak navrhol a skonštruoval je dodnes pokladané za inžiniersky a technologický klenot. Ovládač nepotreboval veľkú podporu hardvéru, miesto toho využíval časové slučky softvéru na prístup k disku. Toto riešenie bolo nielen elegantné, ale najmä veľmi lacné, čo umožnilo udržať cenu počítača v miere prístupnej pre bežných užívateľov.

Wozniakov otvorený dizajn počítača s rozširujúcimi slotmi umožnoval pripojenie príslušenstva od iných výrobcov. K dispozícií boli sériové ovládače, kvalitnejšie video karty, pamäťové moduly, pevné disky a sieťové komponenty. K dispozícii boli aj emulačné karty, ktoré umožňovali Apple II spúšťať programy určené pre iné počítače. K dispozícii boli tzv. akcelerátory, ktoré dokázali až zoštvornásobiť rýchlosť počítača.

Neskôr bolo Apple II nahradené modelom Apple II Plus s programovacím jazykom Applesoft BASIC a 48 KB RAM, rozšíriteľnej na 64 KB. Tento model umožňoval prácu aj s programovacími jazykmi UCSD Pascal a Fortan 77.

V roku 1982 prišiel na trh lacnejší model Apple IIe zostavený z nových komponentov. Bol už schopný zobrazovať malé i veľké písmená, mal 64 KB RAM rozšíriteľnej na 128 KB a s rozširovacou kartou zobrazoval 80 stĺpcov. Tento model bol najpopulárnejší spomedzi celej skupiny modelov Apple II.

Približne v tom čase bol uvedený na trh aj Apple III primárne určený pre firemných zákazníkov. Počítač nedosiahol úspech a Wozniak sa dokonca vyjadril, že to bol „stopercentný prepadák“.

V máji 1984 bol vydaný Apple IIc - prvý prenosný počítač spoločnosti. Obsahoval podporu dikových jednotiek, modemu, tlačiarne a s prídavnou kartou opäť podporoval zobrazovanie 80 stĺpcov textu. Nevýhodou modelu bola jeho malá rozšíriteľnosť, čo bolo priamym dôsledkom kompaktného dizajnu.

Ďalšími modelmi boli Enhanced Apple IIe a posledná verzia IIe známa ako Platinum (najväčšou zmenou bolo pridanie numerickej klávesnice).

Najvýkonnejším počítačom rady Apple II bol Apple IIGS z roku 1986 s procesorom 65C816 na 2.8 Mhz, 16-bitovými registrami a 24-bitovým adresovaním, s rozšírenou pamäťou, vylepšenou podporou farieb a množstvom dostupného príslušenstva. Užívateľské rozhranie bolo prispôsobené vzhľadu Mac OS z vtedajších Macintoshov.

Posledným počítačom rodiny bol Apple IIc Plus z roku 1988. Bol približne rovnakej veľkosti ako IIc, ale 5¼-palcová disketová mechanika bola nahradená 3½-palcovou, zdroj napájania nebol externý, ale zabudovaný v počítači a stroj mal 4-Mhz procesor 65C02. To značilo, že bez akcelerátorov (s ktorými niektoré predchádzajúce modely mohli dosiahnuť až 12 MHz) to bol najrýchlejší Apple II.

Predaj skupiny modelov Apple II začal klesať okolo roku 1986. Apple predávalo a podporovalo IIGS do roku 1993, najmä kvôli ich rozšíreniu v amerických školách. Na niektorých miestach sa Apple II používalo ešte v roku 2000.

Podobne ako IBM PC, aj Apple II bolo často kopírované inými výrobcami. Podľa stránky Apple2clones.com, existovalo až 172 rôznych klonov. Klony boli často presnými kópiami originálov od Apple, no zvyčajne ponúkali určité vlastnosti navyše (napr. numerickú klávesnicu alebo 3½-palcovú disketovú mechaniku) a lepšiu cenu.