PowerBook

V rokoch 1989 až 1991 sa notebooky založené na procesoroch Intel 80286 a 80386 stávali čoraz výkonnejšími, prepracovanejšími a cenovo dostupnejšími. S príchodom operačného systému Microsoft Windows 3.0 z roku 1990 bolo jasné, že Apple stráca lukratívny trhový segment.

Pred uvedením PowerBookov na trh sa Apple pokúsilo vytvoriť prenosný počítač Macintosh Portable, ktorý bol založený na počítači Macintosh SE, no s dvakrát rýchlejším procesorom, aktívnym LCD displejom namiesto bežného CRT monitora, a výkonným oloveným akumulátorom, ktorý umožňoval až 10 hodín práce. Macintosh Portable však vážil 7,2 kg a ani zďaleka sa nepredával podľa očakávaní Apple.

Keďže na trhu nebol žiadny skutočný notebook od Apple, užívatelia dostali možnosť využiť ponuku kompatibilných počítačov ako Outbound Laptop z roku 1989. Kvôli problému s autorskými právami si však užívateľ počítača Outbound musel poskytnúť sadu pamätí ROM z iného počítača Macintosh, čo samozrejme kúpu výrazne predražilo; tieto počítače boli omnoho drahšie ako podobné počítače s Windows, no stále boli cenovo porovnateľné s Macintosh Portable.

Zakladateľ Apple Steve Jobs sa vyjadril už v roku 1984 po predstavení Macintosha, že by rád videl Mac v notebooku, ale technologické limity zapríčinili sedemročné zdržanie. Prvé notebooky PowerBook boli uvedené na trh v októbri 1991: základný model PowerBook 100, model strednej triedy PowerBook 140 a najvýkonnejší PowerBook 170.

PowerBooky spôsobili v počítačovom priemysle okamžité vzrušenie: napr. už kvôli samotnému kompaktnému telu v tmavom, plaste, no tiež pre použitie trackballu ako polohovacieho zariadenia a klávesnici, ktorá bola umiestnená priamo pod monitorom, čo umožňovalo ponechanie miesta pre zápästia na tele notebooku. Tieto vlastnosti sa dnes javia ako úplne samozrejmé, no v tom čase prenosné osobné počítače zvykli mať klávesnicu bližšie k používateľovi a za ňou prázdne miesto – takže išlo o prekvapujúcu inováciu.

PowerBook 140 a 170 boli originálnym dizajnom od Apple, dizajn PowerBooku 100 bol však navrhnutý spoločnosťou Sony a od ostatných dvoch modelov sa líšil. PowerBook 100 sa pôvodne nepredával najlepšie, ale zníženie ceny zo strany Apple docielilo rýchle vypredanie všetkých zásob.

V roku 1992 uviedlo Apple na trh hybrid medzi prenosným a stolným počítačom nazvaný PowerBook Duo. Bol to mimoriadne ľahký a tenký notebook len s minimálnym vybavením, no mohol byť pripojený k dokovacej stanici, ktorá rozširovala systémovú videopamäť, poskytovala väčší pevný disk, obsahovala vstupno/výstupné zásuvky (sériové a SCSI) a tiež umožňovala použitie externého monitora.

Prvé série PowerBookov boli veľmi úspešné a Apple dosiahlo až 40-percentný podiel na trhu s prenosnými počítačmi. Podiel si však neudržalo, keďže inžinieri a dizajnéri pôvodného tímu prešli k spoločnosti Compaq. Do polovice dekády mnohé spoločnosti okopírovali dizajn Apple a vzhľadom na uvedenie nového procesora 80486 od Intelu, Apple už nebolo schopné udržať si trhový podiel, a to i napriek ďalším inováciám akými bolo napr. použitie farebných displejov.

Pôvodné Powerbooky boli aktualizované niekoľkokrát: Modely 100, 140 a 170 boli nahradené modelmi 145, 160 a 180 v roku 1992, pričom 160 a 180 mali video výstup umožňujúci pripojenie externého monitora. Model 180 mal dokonca aktívny čierno-biely displej. V roku 1993 bol prvým notebook s faberným displejom model 165c, neskôr nasledovaný modelom 180c. Posledným modelom rovnakého dizajnu bol model 150 strednej triedy z roku 1994. PowerBook 190 z roku 1995 už nebol založený na rovnakých základoch, no bol to posledný model s procesorom Motorola typu 68k.

Od roku 1994 sa vyrábala nová séria PowerBookov 500, ktoré už štandardne boli vybavené stereo reproduktormi a novým polohovacím zariadením, trackpadom, ktorý nahradil trackball. Voliteľne obsahovali i aktívny farebný displej a tiež zásuvku pre rozširujúce karty PCMCIA (užívateľ však musel obetovať priestor pre druhú batériu).

Apple Macintosh PowerPC Duo 2300c

V roku 1995 prišiel na trh prvý PowerBook s procesorom PowerPC. Dlho očakávaný PowerBook 5300 je však dodnes považovaný za najhorší produkt toho obdobia. Napriek tomu, že výkonný model 5300ce mal napr. TFT displej s rozlíšením 800x600 bodov, 117 MHz PPC, 32 MB RAM a 1.1GB pevný disk a bol pravdepodobne najvýkonnejším notebookom na trhu v tom čase, po stránke kvality bol nevyhovujúci. Množstvo notebookov bolo nefunkčných pri kúpe a niektoré, používané v Apple, dokonca zvykli samovoľne vzplanúť kvôli problémom s novou lítiovo-iónovou batériou od Sony (čím si vyslúžili prezývku „HindenBook“ – podľa katastrofy vzducholode Hindenburg). Napriek tomu, že takýto prípad sa nestal žiadnemu zo zákazníkov, Apple stiahlo notebooky z trhu a neskôr ich dodávalo s osvedčenými NiMH batériami. Nadôvažok, Apple ponúklo zákazníkom program predĺženej záruky, ale zlého mena sa už PowerBook 5300 nezbavil.

Po debakli s modelom 5300, Apple predstavilo v rokoch 1996 a 1997 tri nové modely: PowerBook 1400 (zameraný na stredný segment trhu), 2400 (tenký nástupca modelu PowerBook Duo) a 3400 (luxusný model). Modely 1400 a 3400 boli prvé PowerBooky, ktoré mali internú CD mechaniku, čo bolo v tom čase pre notebooky veľmi nezvyčajné. Neskôr sa, prirodzene, stala CD mechanika štandardnou výbavou prenosných počítačov.

Koncom roku 1997 bol PowerBook 3400 upravený na prvý PowerBook G3 s kódovým označením Kanga. Tento notebook bol oficiálne najvýkonnejším notebook na svete. Druhý PowerBook G3 bol uvedený na trh 1998 a bol úplne prepracovaný – bol ľahší, dostupný vo viacerých konfiguráciách i veľkostiach (12-, 13- a 14-palcové monitory). Všetky umožňovali výmenu príslušenstva v priestore pre optickú mechaniku; v ponuke bola disketová mechanika, disky CD alebo DVD, druhý pevný disk a druhá batéria.

Medzi rokmi 1999 a 2000 Apple modelovú radu opäť zmodernizovalo. Model Lombard bol opäť ľahší a tenší, mal dlhšie výdrž batérie a zabudované zásuvky USB a SCSI. Model Pismo vymenil jedinú zásuvku SCSI za dve zásuvky FireWire, pridal grafiku AGP a 100-MHz zbernicu. Model Pismo ponúkal i možnosť bezdrôtového AirPort, ktoré bolo po prvý raz predstavené na modeloch iBook z júla 1999. Pismo je tiež možné dodnes používať (okrem iného) i s najnovším operačným systémom Mac OS X.

V roku 2000 Steve Jobs rozhodol o kompletnom prepracovaní dizajnu nových PowerBooku s procesorom G4. V januári 2001 bol predstavený model s titánovým povrchom a 15,2-palcovým širokouhlým displejom vhodným na sledovanie DVD filmov alebo prácu s tabuľkovými procesormi. Vzhľadom na vysoký výkon, tento model bol nazývaným „prvým prenosným superpočítačom“. Bol tiež ľahší (2,5 kg) a tenší (2,8 cm) ako väčšina notebookov s procesormi Intel. Tento model, prezývaný TiBook sa predával postupne s procesorom taktovaným na od 400 MHz do 1 GHz.

V roku 2003 uviedlo Apple na trh 12-palcový a 17-palcový (širokouhlý) model, čo v tom čase boli najmenší plne funkčný notebook a notebook s najväčšou obrazovkou na svete. Oba mali povrch s anodizovaného hliníka (čím si vyslúžili prezývku AlBook), bezdrôtový Airport Extreme a Bluetooth. Neskôr v roku 2003 získal nový, „hliníkový“ dizajn aj 15-palcový model.

12-palcový LCD panel v PowerBooku bol rovnaký ako v 12-palcovom iBooku, 17-palcový PowerBook mal rovnaký displej ako 17-palcový iMac, no s tenším podsvietením.

Tieto modely, aj keď postupne aktualizované, boli na trhu do roku 2006 (posledná aktualizácia prebehla v októbri 2005), postupne boli nahradené novým notebookom nazvaným MacBook Pro. Prvý MacBook Pro s 15-palcovým displejom bol predstavený v januári 2006, neskôr bol na trh uvedený aj 17-palcový model. 12-palcový PowerBook bol nahradený 13-palcovým MacBookom so širokouhlým displejom v máji 2006.

• Apple.com – PowerBooky na Apple.com (v angličtine)
• Apple.sk – PowerBooky na Apple.sk (v slovenčine)
• PowerBook Readme – Základné informácie pre užívateľov PowerBookov (v angličtine)
• Linux on Apple PowerBooks – GNU/Linux na PowerBookoch (v angličtine)
• Do-It-Yourself Repair – Svojpomocné opravy (v angličtine)
• Apple-History – História Apple (v angličtine)
• MacTracker – Databáza modelov Apple (v angličtine)