George Orwell

Narodil sa 25. júna 1903 v Motihari (India) v rodine koloniálneho úradníka Richarda, ktorý pracoval v štátnych službách pre Odbor s opiátmi a matky Idy. Jeho rodina patrila do typickej strednej vrstvy. Eric mal 2 sestry - staršiu Marjorie a mladšiu Avril. Matka sa s ním a s jeho sestrami presťahovala do Oxfordshiru v Anglicku. Svojho otca videl opäť až v roku 1907, a aj to iba na pár mesiacov.

Podľa rieky Orwell, ktorá tam preteká, si zvolil svoj pseudonym.

Keď mal šesť rokov, rodičia ho poslali do malej anglickej školy v Henley, túto školu navštevovala aj jeho sestra. Učitelia ho odporučili do St. Cyprian's School, v Eastbourne, Sussex. Eric získal štipendium, čím zabezpečil, že jeho rodičia boli schopní platiť mu zvyšné školné. Neskôr vyštudoval prestížnu súkromnú strednú školu Eton College.

Po škole v rokoch 1922 až 1927 slúžil v Indickej imperiálnej polícii v Barme (dnes Mjanmarsko).

V roku 1927 odišiel späť do Anglicka a začal sa živiť ako novinár a esejista. Spočiatku žil ako tulák v najchudobnejších vrstvách Paríža a Londýna. Intenzívne politické a sociálne nepokoje, ktoré sužovali Európu, zmenili Orwella na vášnivého socialistu, odporcu fašizmu, zástancu rovnosti a na spisovateľa.

Už v 30. rokoch napísal niekoľko románov. A Clergyman's Daughter, Keep the Aspidistra Flying, Coming Up for Air, Road to Wigan Pier. V týchto knihách opisuje trápenie tých najspodnejších spoločenských vrstiev.

Čoskoro po vypuknutí španielskej občianskej vojny sa do vojny zapojil ako dobrovoľník, bojoval za republikánsku stranu v légiách POUM (Partido Obrero de Unificacion Marxista - sesterská protistalinistická strana nezávislej Labouristickej strany založenej v roku 1935, jej členom sa stal v roku 1938). K tejto strane sa pripojila i jedna trockistická skupina a disidenti z PCE. Vo vojne bojoval ako pešiak.

Prežil nadšenie z fungujúceho španielskeho socialistického štátu, no čoskoro pocítil znechutenie i z intríg a z fanatizmu jednotlivých zložiek ľavice. Stalinisti podporovaní Sovietskym zväzom porazili anarchistov aj POUM a týmto zásahom ukončili revolúciu.

20. mája 1937 bol Orwell postrelený fašistickým ostreľovačom do krku (blízko Huesca), preto musel predčasne opustiť front. Keďže boli spolu s manželkou Eileen zatknutí za členstvo v „Trotskyit“, v júni 1937 opustili Španielsko. Neskôr boli prenasledovaní políciou, ktorá zatýkala všetkých členov POUM. O tomto úseku svojho života pojednáva George Orwell v diele Hold Katalánsku a v eseji Wounded by a Fascist Sniper.

Už v roku 1938 ochorel na tuberkulózu.

Počas vojny bol pevne presvedčený, že nastávajúci kapitalistický systém nemá šancu prežiť. Navrhol a obhajoval rozsiahle zoštátnenie majetku, obmedzenie výsad bohatých, obmedzenie maximálnych príjmov, slobodu kolóniám, avšak úplne odmietal stalinistický socializmus.

Orwell písal články do The New English Weekly až do roku 1940. Počas 2. svetovej vojny sa stal členom domobrany a v roku 1941 začal pracovať pre BBC. Tu pracoval na programoch o Indii a Východnej Ázii. Po finančne príťažlivej ponuke prijal miesto v Tribune ako literárny spravodajca. Písal do pravidelnej rubriky „As I Please“.

V roku 1944 Orwell dokončil svoju antistalinistickú alegóriu Zvieracia farma, ktorá patrí k jeho najznámejším dielam. Dielo bolo publikované nasledujúci rok s veľkým úspechom. Po tejto knihe sa Orwell konečne ocitol finančne zabezpečený. Od roku 1945 sa stal vojnovým korešpondentom a neskôr pravidelne prispieval do Manchester Evening News. Bol blízkym priateľom vydavateľa a majiteľa Davida Astora. Orwellove myšlienky ho silno ovplyvňovali a tým menili smerovanie novín.

Do bojov druhej svetovej vojny sa nezapojil kvôli pretrvávajúcej tuberkulóze.

Po smrti manželky sa presťahoval na škótsky ostrov Jura a tu napísal jedno zo svojich najvýznamnejších diel 1984, ktoré rovnako ako Zvieracia farma kritizuje totalitný systém. V tomto diele poukázal na to, že totalitárny systém je schopný postupne sa byrokratizovať a ovládnuť civilizáciu.

Len niekoľko mesiacov po úmrtí svojej druhej ženy, 21. januára 1950, zomrel v Londýne na tuberkulózu.

Orwellove eseje sa týkajú nielen politiky, literatúry či kultúry, ale komentujú aj život svojej doby v celej jeho pestrosti. Najväčšia časť jeho esejí pochádza z obdobia vojny. Je všeobecne považovaný za najlepšieho anglického esejistu vôbec. Kompletná zbierka jeho esejí vyšla v štyroch zväzkoch Collected Essays, Journalism, and Letters.

• (1940) - V bruchu veľryby (angl. Inside the Whale)
• (1965) - Úpadok anglickej vraždy a iné eseje (angl. English Murders and Other Essays)
• A Hanging (1931) —
• Shooting an Elephant (1936)
• Charles Dickens (1939)
• Boys' Weeklies (1940)
• Wells, Hitler and the World State (1941)
• The Art of Donald McGill (1941)
• Looking Back on the Spanish War (1943)
• W. B. Yeats (1943)
• Benefit of Clergy: Some notes on Salvador Dali (1944)
• Arthur Koestler (1944)
• Notes on Nationalism (1945)
• How the Poor Die (1946)
• Politics vs. Literature: An Examination of Gulliver's Travels (1946)
• Politics and the English Language (1946)
• Second Thoughts on James Burnham (1946)
• Decline of the English Murder (1946)
• Some Thoughts on the Common Toad (1946)
• A Good Word for the Vicar of Bray (1946)
• In Defence of P. G. Wodehouse (1946)
• Why I Write (1946)
• The Prevention of Literature (1946)
• Such, Such Were the Joys (1946)
• Lear, Tolstoy and the Fool (1947)
• Reflections on Gandhi (1949)

• (1945) - Zvieracia farma (angl. Animal Farm)
• (1949) - 1984 (angl. Nineteen Eighty-Four)
• (1934) - Barmské dni (angl. Burmese Days)
• (1938) - Hold Katalánsku (angl. Homage to Catalonia)
• (1933) - Na dne v Paríži a v Londýne (angl. Down and Out in Paris and London)
• (1939) - Nadýchnuť sa (angl. Coming Up For Air)
• (1935) A Clergyman's Daughter
• (1936) Keep the Aspidistra Flying
• (1937) The Road to Wigan Pier