Lomnická pahorkatina

Lomnická pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v jej severnej a severovýchodnej časti, severne od mesta Poprad.[2]

Lomnická pahorkatina
geomorfologická časť
Popradskej kotliny
Okolie Veľkého Slavkova
Štát Slovensko
Región Prešovský
Okresy Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad
Časť Popradskej kotliny
Hranice Belianske Tatry, Tatranské podhorie, Štrbská pahorkatina, Popradská rovina, Vrbovská pahorkatina, Kežmarská pahorkatina, Veterný vrch, Vojnianske podhorie, Repisko
Mestá Poprad, Veľká Lomnica, Lendak
Rieky Poprad, Skalnatý potok, Biela, Velický potok
Súradnice 49°06′18″S 20°18′36″V
Najnižší bod severovýchodný okraj územia
 - výška cca 600 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Polohopis

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyFatransko-tatranská oblasťPodtatranská kotlinaPopradská kotlinaLomnická pahorkatina
***

Územie sa nachádza v severovýchodnej časti Podtatranskej kotliny, na severe a severovýchode podcelku Popradská kotlina. Zaberá mierne zvlnené územie v podhorí Tatier v páse od Batizoviec na západe, po Toporec pri meste Podolínec na severovýchode. Z významnejších sídiel tu leží Poprad, Veľká Lomnica, Veľký Slavkov a Lendak. V rámci Popradskej kotliny susedí na severozápade podcelok Tatranské podhorie, na západe Štrbská pahorkatina, juhu Popradská rovina a Vrbovská pahorkatina, juhovýchodným smerom leží Kežmarská pahorkatina a na severovýchode Vojnianske podhorie, všetko geomorfologické časti Popradskej kotliny. Na severovýchode susedí Spišská Magura s podcelkami Veterný vrch a Repisko a severný okraj vymedzujú Belianske Tatry, časť Tatier.[2]

Vysoko položená Lomnická pahorkatina lemuje južné a východné úpätie Tatier a celé jej územie patrí do úmoria Baltského mora a povodia rieky Poprad. Do nej odvádzajú vodu všetky potoky, ktoré z Tatier a Spišskej Magury pretekajú juhovýchodným smerom do rieky Poprad. Z množstva horských bystrín sú najvýznamnejšími Biela, Skalnatý potok, Velický potok, Slavkovský potok a Kežmarská Biela voda.[3]

Doprava

Významným dopravným koridorom je najmä údolie rieky Poprad na južnom okraji pahorkatiny, ktorým vedie Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (ŽilinaKošice), cesta I/18 (Liptovský MikulášLevoča) i železničná trať Žilina – Košice. V Poprade tieto cestné ťahy križuje I/66 (RožňavaKežmarokTatranská Javorina), ktorú sleduje aj regionálna trať do Starej Ľubovne. Pre turistický ruch v Tatrách je kľúčovou aj cesta II/534, spájajúca Poprad a Starý Smokovec, ktorú sleduje aj železničná trať. Do Tatranskej Lomnice vedie popri ceste II/540 (Veľká LomnicaTatranská Lomnica) aj lokálna železnica, odbočujúca z trate do Starej Ľubovne. Regionálne významné sú tiež cesty I/77 (Spišská BeláStará Ľubovňa) a II/542 (Spišská Belá – Spišská Stará Ves). Na juhu územia, pri meste Poprad leží i medzinárodné letisko.[3]

Ochrana územia

Severná polovica Popradskej kotliny zasahuje na územie ochranného pásma Tatranského národného parku. Menšia časť samotného TANAPu leží aj v severnej časti Lomnickej pahorkatiny. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa tu nachádza prírodná rezervácia Jedliny, Poš, Kút a Slavkovský jarok, národná prírodná rezervácia Belianske lúky, Pramenište a Mokriny.[3]

Turizmus

Severovýchodná časť Popradskej kotliny tvorí z veľkej časti zázemie východnej časti Tatier. V Lomnickej pahorkatine sú viaceré rekreačné lokality s ubytovacími kapacitami, ktoré využívajú ľahkú dostupnosť národného parku. Obcami na južnom úpätí pohoria vedú cesty, napojené na Cestu Slobody, prepájajúcu osady mesta Vysoké Tatry. Reliéf a relatívna vzdialenosť od atraktívnych lokalít spôsobuje, že v tejto oblasti sa nevyskytujú žiadne značené turistické chodníky.[3]

Referencie

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-06]. Dostupné online.

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.