Repisko (geomorfologický podcelok)

Repisko je geomorfologický podcelok Spišskej Magury. Najvyšším bodom je rovnomenný vrch s výškou 1 259 m n. m. Na území podcelku leží geomorfologická časť Osturnianska brázda.

Repisko
geomorfologický podcelok
Masív Repiska a Príslopu
Štát Slovensko
Región Prešovský
Okresy Kežmarok, Poprad
Nadradená
jednotka
Spišská Magura
Susedné
jednotky
(na Slovensku)
Ždiarska brázda
Východné Tatry
Popradská kotlina
Veterný vrch
Podradené
jednotky
Osturnianska brázda
Súradnice 49°18′14″S 20°13′59″V
Najvyšší bod Repisko
 - výška 1 259 m n. m.
Najnižší bod severný okraj územia
 - výška cca 610 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Vymedzenie

Podcelok zaberá západnú časť pohoria a zo severu je vymedzený štátnou hranicou s Poľskom. Juhozápadným smerom územie klesá do Ždiarskej brázdy, ktorá patrí do Podtatranskej brázdy, južne susedia Východné Tatry (podcelok Tatier) a Popradská kotlina (podcelok Podtatranskej kotliny). Východným smerom pokračuje Spišská Magura podcelkom Veterný vrch, pričom hranica vedie Magurským sedlom.[1]

Vybrané vrcholy

  • Repisko (1 259 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
  • Príslop (1 214 m n. m.)
  • Prehrštie (1 209 m n. m.)
  • Magurka (1 193 m n. m.)
  • Smrečiny (1 158 m n. m.)

Chránené územia

Prakticky celé územie je súčasťou ochranného pásma národného parku, západná časť patrí priamo pod Tatranský národný park. Jeho ochranné pásmo zaberá južnú časť po Bachledovu dolinu. Územie ležiace severne od hlavného hrebeňa je súčasťou ochranného pásma Pieninského národného parku. Z maloplošných území tu leží:

Turizmus

Hrebeňom pohoria od strediska Strednica prechádza modro značený turistický chodník, ktorý vedie cez Magurské sedlo až do Vyšných Ružbách. Na hlavnú trasu sa pripájajú chodníky z obcí v okolí, ktoré zároveň ponúkajú i ubytovacie možnosti. Z hrebeňa je jedinečný výhľad na Belianske Tatry. Atraktívne sú lyžiarske strediská Strednica a Bachledova dolina, ktoré čoraz viac lákajú turistov i počas letnej sezóny. Unikátnym sa stal chodník korunami stromov.[3]

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-15]. Dostupné online.
  3. Chodník korunami stromov Bachledka. Chodník korunami stromov Bachledka [online]. chodnikkorunamistromov.sk, [cit. 2018-08-15]. Dostupné online.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.