Leknovité

Leknovité sú trváce (len ojedinele jednoročné) sladkovodné byliny, zakoreňujúce v substráte na dne. Listy sú jednoduché, pri väčšine zástupcov dlho stopkaté, s čepeľou plávajúcou na hladine (napr. lekno biele, viktória amazonská), zriedkavo krátko stopkaté s ponorenou čepeľou (napr. rod Barclaya). Pri leknici sú listy aj ponorené aj plávajúce na hladine. Listy vyrastajú striedavo z dlhého a plazivého alebo krátkeho a vzpriameného, rozkonáreného alebo nerozkonáreného podzemku, z ktorého vyrastajú adventívne korene. Cievne zväzky sú väčšinou roztrúsené (eustéla je značne modifikovaná). Listová čepeľ je celistvá, najčastejšie kopijovitá, okrúhla alebo štítovitá. V listových aj kvetných stopkách je často prítomné pletivo aerenchým. Niektoré druhy (napr. viktória amazonská, Euryale ferox) majú listové stopky aj čepele zospodu pokryté ostňami. Kvety sú jednotlivé, dlho stopkaté a väčšinou vynorené nad hladinu. Sú obojpohlavné, heterochlamydeické, aktinomorfné, najčastejšie hemicyklické, hmyzoopelivé. Kališné lístky sú niekedy čiastočne petalizované. Tyčinky sú často primitívnej stavby (nerozlíšené na nitku a peľnice), s plynulým prechodom cez staminódiá do korunných lupienkov. Gyneceum je synkarpné. Plodom je dužinatá tobolka (niekedy interpretovaná ako bobuľa). V semenách prevažuje perisperm, endosperm je tenký.[1][2]

Čeľaď leknovité zahŕňa tri až osem rodov a asi 70 druhov. Leknovité sú rozšírené takmer po celom svete od trópov po teplejšie oblasti mierneho pásma. Najväčší rod je lekno (asi 50 druhov), ktorý má iež najväčší areál rozšírenia, od mierneho pásma až po trópy. Rod leknica zahŕňa asi 10 druhov a je rozšírený v severnom miernom pásme, a tiež aj v Mexiku a v Karibskej oblasti.[1] V Európe sa vyskytuje približne 5 druhov z tejto čeľade: lekno biele (Nymphaea alba), N. candida, N. lotus, leknica žltá (Nuphar lutea) a N. pumila.[2][3]

Voňavé a často nápadné kvety leknovitých sú navštevované najrôznejším hmyzom zberajúcim peľ a nektár, najčastejšie chrobákmi, muchami a včelami. Častá je protogýnia (piestiky dozrievajú skôr ako tyčinky), ktorá zabraňuje samoopeleniu. Kvety viktórie amazonskej kvitnú len dve noci: v prvú noc sú kvety biele a samičie, v druhú noc zmenia pohlavie na samčie a farbu na ružovú. [4]

Plody väčšiny zástupcov sú mäsité (preto bývajú nesprávne považované za bobule), dozrievajú pod vodou, kde s výnimkou leknice nepravidelne pukajú (znak tobolky). Semená sú na kratšie vzdialenosti rozširované vodou, na dlhšie prostredníctvom vodného vtáctva, ktoré ich vyhľadáva ako potravu. V rode leknica sa tobolka rozpadne na jednosemenné diely, ktoré vďaka aerenchýmu plávajú na hladine. Okrem pohlavného rozmnožovanie je časté aj vegetatívne rozmnožovanie prostredníctvom podzemkov a hľúz. [4][5]

V rastlinách z čeľade leknovité sú prítomné glykozidy a charakteristické chinolizidínové alkaloidy, ktoré sa nevyskytujú v žiadnych iných rastlinách (napr. nymfeín, nufaridín).[2]

Lekná i leknice sa pestujú v záhradných jazierkach alebo vodných nádržiach ako okrasné rastliny. Vo vyhrievaných skleníkoch sa zriedkavo pestuje tiež viktória amazónska.[5] Niektoré druhy sú pestované ako akvárijné rastliny, hlavne Barclaya longifolia a Barclaya motleyi.[10]

Semená a podzemky rôznych druhov leknovitých obsahujú škrob a slúžia lokálne ako potrava a krmivo. Jedlá semena má tiež viktória amazónska. Jedlé semená druhu Euryale ferox sú využívané v tradičnej indickej medicíne.[4][11]

1. Fu Dezhi et al. (2018), "Flora of China: Nymphaeaceae" http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=2&taxon_id=10618
2. Slavík Bohumil (editor) (1997), "Květena České republiky 1", Academia: Praha, isbn = 80-200-0643-5
3. Flora Europaea, http://193.62.154.38/FE/fe.html Royal Botanic Garden Edinburgh
4. Smith, N. et al. (2003), "Flowering Plants of the Neotropics", Princeton University Press: Princeton, isbn = 0691116946
5. Judd et al. (2002), "Plant Systematics: A Phylogenetic Approach", Sinauer Associates Inc., isbn 9780878934034
6. Bremer, B. et al. (2009), "Botanical Journal of the Linnean Society: An Update of the APG Classification ..."
7. Stevens, P.F. (2018), Angiosperm Phylogeny Website, http://www.mobot.org/MOBOT/Research/APweb/welcome.html Missouri Botanical Garden
8. Leknínovité. In: Masarykův slovník naučný IV, 1929, S. 386
9. "Vascular Plant Families and Genera: Nymphaeaceae", http://data.kew.org/cgi-bin/vpfg1992/genlist.pl?NYMPHAEACEAE Kew Royal Botanical Gardens
10. Rataj, K. & Horeman, T.J. (1977), "Aquarium plants: their identification, cultivation and ecology", F.H. Publications: New Yersey, isbn = 0-87666-455-9
11. Khare, C.P. (2007), "Indian Medicinal Plants", Springer: New Delhi, isbn = 978-0-387-70637-5

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leknovité
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Leknovité