Klátovské rameno
Klátovské rameno (alebo aj Klátovský potok, maď. Tőkési ág, nem. Elizabeth Fluss) je pravostranný prítok Malého Dunaja a taktiež rovnomenná národná prírodná rezervácia[1] i územie európskeho významu[2].
| Klátovské rameno | |||
| národná prírodná rezervácia územie európskeho významu | |||
 | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Trnavský | ||
| Okres | Dunajská Streda | ||
| Obec | Blatná lúka, Orechová Potôň, Dolná Potôň, Veľké Blahovo, Vydrany, Malé Blahovo, Jahodná, Dunajský Klátov, Ohrady, Horné Mýto, Trhová Hradská, Dolné Topoľníky, Horné Topoľníky | ||
| Súradnice | 48°01′18″S 17°42′13″V | ||
| Rozloha | 3,064400 km² (306 ha) | ||
| Vznik | 1993 | ||
| Správa | Dunajské luhy | ||
| Kód | 807 | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Trnavského kraja Poloha v rámci Trnavského kraja
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Úvod
Klátovské rameno nemá prameň ani sa neodčleňuje od iného toku, vyviera zo spodných vôd za obcou Orechová Potôň - Lúky, vďaka čomu sa vyznačuje vysokým stupňom čistoty. Tok prechádza katastrálnym územím obcí Dolná Potôň, Dunajský Klátov, Horné Mýto, Malé Blahovo, Ohrady, Trhová Hradská, Vydrany, Veľké Blahovo a Dolné a Horné Topoľníky. Na hornom úseku nemá Klátovské rameno súvislú vodnú hladinu, je tvorené len jazierkami s bohatým brehovým porastom. Svoju charakteristickú podobu získava až pri osade Csótfa. Hĺbka vody v ramene sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až do 5 m.
Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno
NPR bola vyhlásená v roku 1993. Na ploche 306,4 ha ochraňuje biotopy lužných vŕbovo-topoľových a jelšových lesov, prirodzených eutrofných a mezotrofných stojatých vôd s vegetáciou plávajúcich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition, nížinné a podhorské kosné lúky, lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy a karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy[1]. Klátovské rameno je zaradené do 5. stupňa ochrany. Keďže ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie (zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny § 22 ods. 6) nebolo vyhlásené podľa § 17 ods. 7, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14).
Územie európskeho významu
Výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5. 1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu bolo územie zaradené medzi územia európskeho významu s identifikačným kódom SKUEV0075 Klátovské rameno.[2]
Fauna
V Klátovskom ramene a jeho okolí žijú viaceré vzácne a chránené živočíšne druhy. Spomenúť treba napríklad druhy európskeho významu, kvôli ktorým je územie vyhlásené[2]: kunka červenobruchá (Bombina bombina), vydra riečna (Lutra lutra), roháč obyčajný (Lucanus cervus), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus), čík európsky (Misgurnus fossilis), hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), pĺž severný (Cobitis taenia), boleň dravý (Aspius aspius), plotica lesklá (Rutilus pigus).
Z ďalších druhov rýb možno spomenúť šťuku severná (Esox lucius), ostrieža riečneho (Perca fluviatilis), karasa obyčajného (Carassius carassius), ploticu obyčajnú (Rutilus rutilus), mieň obyčajný (Lota lota) a všetky tri druhy našich jalcov (Leuciscus spp.).
Klátovské rameno obývajú rôzne druhy obojživeľníkov ako skokan rapotavý (Rana ridibunda), skokan zelený (Rana kl. esculenta), skokan štíhly (Rana dalmatina), rosnička zelená (Hyla arborea) a ropucha zelená (Bufo viridis).[3]
Bol tu zaznamenaný výskyt asi 80 druhov vtáctva, z toho 70 tu priamo hniezdi. Z druhov viažúcich sa k vode a mokradiam možno spomenúť labuť veľkú (Cygnus olor), volavku popolavú (Ardea cinerea), lysku čiernu (Fulica atra), bociana bieleho (Ciconia ciconia), bučiačika moriarneho (Ixobrychus minutus), rybárika obyčajného (Alcedo atthis). V krovinách lužných lesov žije penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) aj vzácnejšia penica jarabá (Sylvia nisoria). V lužných lesoch hniezdi z menej bežných druhov dravcov napríklad včelár lesný (Pernis apivorus).
Výskumom sa zdokumentovalo 102 druhov chrobákov, z ktorých druh rodu Dorytomus bol opísaný ako nový, na svete dosiaľ neznámy druh.
Z vážok je v oblasti monitorovaná klinovka žltonohá (Stylurus flavipes).[3]
V rezervácii bolo zistených 32 druhov vodných mäkkýšov; je to druhá druhovo najbohatšia lokalita na Podunajskej nížine.[4]
Flóra
Hlavnými drevinami rastúcimi v okolí ramena sú topoľ čierny (Populus nigra), topoľ biely (Populus alba), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba biela (Salix alba), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Bohato zastúpené sú tiež kroviny, hlavne hlohy (Crataegus spp.), plamienok plotný (Clematis vitalba), svíb krvavý (Swida sanguinea), bršlen európsky (Euonymus europaeus) a brečtan popínavý (Hedera helix).
Z vodného rastlinstva treba spomenúť predovšetkým tieto: truskavec obyčajný (Hippuris vulgaris), lekno biele (Nymphaea alba), leknica žltá (Nuphar lutea), vodomor kanadský (Elodea canadensis) a stolístok praslenatý (Myriophyllum verticillatum), pálka širokolistá (Typha latifolia).
Vodný mlyn na Klátovskom ramene
Na Klátovskom ramene neďaľeko obce Dunajský Klátov sa nachádza unikátny vodný mlyn, ktorý je kultúrnou technickou pamiatkou. Má viacero špecifických vlastností. Na rozdiel od ďalších vodných mlynov v okolí neleží na hlavnom toku Malého Dunaja. Mlynské koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe, vlastná budova mlynice je murovaná. Mlyn postavil v roku 1920 Ján Csefalvay a v prevádzke bol do roku 1942. Počas II. svetovej vojny bol poškodený. Potom sa používal už len do roku 1950, kedy sa stal jeho posledným majiteľom Michal Csefalvay. V roku 1987 bol zrekonštruovaný a jeho súčasným prevádzkovateľom je múzeum. Pri plavbe po Klátovskom ramene je nevyhnutné pri tomto mlyne prenášať lode, pretože hať pri mlyne je nesplavná.
Splav Klátovského ramena
Splav Klátovského ramena patrí medzi jedinečné turistické zážitky. Na Slovensku sa pravdepodobne nenachádza (snáď okrem riečky Styx v jaskyni Domica) rieka s priezračnejšou vodou. Tá v Klátovskom ramene je však plná života. Na rameno je vstup s akýmkoľvek motorovým plavidlom zakázaný!
Úsek Dunajský Klátov – Topoľníky kúpalisko
Odporúčaným miestom na začatie splavu je obec Dunajský Klátov, kde je niekoľko desiatok metrov pred mostom spájajúcim obce Jahodná a Dunajský Klátov na pravom brehu ideálne miesto na nalodenie. Po podplávaní mosta rieka dostáva svoju typickú podobu, pripomínajúcu džungľu plnú najrôznejších zvukov. Po preplavení cca 1 km prichádzame k hati, zastavujúcej vodu pre vodný mlyn. Hať je nesplavná, je potrebné prenesenie lode, odporúča sa pravá strana. Nalodiť sa treba vedľa mlynského kolesa. Plavba sa mierne zrýchli, ale aj tak tok nedosiahne rýchlosť toku napríklad susedného Malého Dunaja. Asi 2-3 km od mlyna sa nachádza po pravej strane cesta k ramenu, jedna z mála, ktorou sa dá bezpečne priblížiť k rieke alebo vystúpiť z lode na breh. Tu je aj možnosť bivaku. Po pár sto metroch sa potom nachádza most a cesta do obce Ohrady. Po cca 2,5 km nás rieka donesie pod ďalší most, ktorý spája obce Horné Mýto a Ohrady. Je na ňom v neuveriteľnej výške vyznačená čiara, pokiaľ siahala voda počas záplav na jar roku 2004. Za mostom sa tok trochu rozšíri, no hĺbka vody na niektorých miestach klesá na pár centimetrov. Problém môžu spôsobovať, hlavne pri nízkej hladine, aj početné spadnuté stromy. Po zhruba 3,5 km od mosta prichádzame pod most v obci Trhová Hradská, kde sa dá na pravom brehu zakotviť a občerstviť sa pohostinstve len pár metrov od rieky. Od obce Trhová Hradská už plavbu na dlhý čas neruší žiadna civilizácia a milovníci prírody sa môžu kochať pohľadom na prírodu pod aj nad hladinou rieky. Z pravej strany sa po cca 3,5 km od posledného mosta pripája kanál Gabčíkovo – Topoľníky, ktorý si však menej pozorný turista ani nemusí všimnúť. Civilizácia sa objaví až s mostom spájajúcim obce Topoľníky s Trsticami. Za ním sa po asi pol kilometri po pravej strane nachádza výborné prístavisko v tesnej blízkosti termálneho kúpaliska v Topoľníkoch. Okrem možnosti okúpania sa v horúcej minerálke – "vajcovke" je tu možnosť stanovania či ubytovania v chatkách miestneho kempu. Otvorené je od začiatku mája do konca septembra. Celý splav úseku Dunajský Klátov – Topoľníky kúpalisko je pekný celodenný výlet. [5]
Galéria
Označenie národnej prírodnej rezervácie pri moste na lokalitu Soľný ostrov
Na ľavom brehu je porast šlachteného topoľa, na pravom brehu sú pôvodné dreviny
Protipovodňová ochranná hrádza
Referencie
- Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno [online]. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Dostupné online.
- Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ [online]. sopsr.sk, [cit. 2017-11-28]. Dostupné online.
- Klátovské rameno [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2018-09-12]. Dostupné online.
- Čejka T., Čačaný J., Horsák M., Juřičková L., Buďová J., Duda M., Holubová A., Horsáková V., Jansová A., Kocurková A., Korábek O., Maňas M., Říhová D. & Šizling A. L., 2015: Vodné mäkkýše ochranársky významných lokalít na Podunajskej nížine [Freshwater molluscs of water bodies with a high conservation value in the Danubian lowland (SW Slovakia)]. Malacologica Bohemoslovaca 14: 5–16. PDF.
- http://www.klatovskerameno.sk/o-kl%C3%A1tovskom-jazere
Externé odkazy
- maps.sopsr.sk Open source mapový prehliadač Štátnej ochrany prírody SR (viď základné vrstvy, ochrana prírody - Územia európskeho významu, Maloplošné chránené územia)