Ladislav Belás

Narodil sa 22. februára 1930 v obci Milochov (dnes súčasť Považskej Bystrice) ako prvorodený syn robotníka Vincenta Belása a Kataríny, rod. Strhákovej.[2]^:7 Školskú dochádzku začal 1. septembra 1936 v miestnej ľudovej škole. Po ukončení prvých piatich ročníkov pokračoval (na návrh miestneho kaplána Floriána Sabu) štúdiom na gymnáziu v Nitre od školského roku 1941/1942. Maturoval 15. júna 1949.[2]^:8

Pokračoval štúdium v Nitre na Vysokej škole bohosloveckej (1949 – 1950).[1] Po jej zrušení študoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po ukončení štúdia ho vysvätil Ambróz Lazík 21. júna 1953 v dóme svätého Martina v Bratislave za kňaza.[2]^:9

Po vysvätení pôsobil ako kaplán v obci Skalité (1953 – 1954, 4 mesiace zastupoval aj chorého kňaza v Belej pri Varíne), po preložení pôsobil v rokoch 1954 – 1963 v Čadci a 1963 – 1970 ako správca fary v Beluši.[2]^:9-10

V rámci ďalšieho štúdia spracoval tému, ktorú pod názvom Vývoj rímskeho misála a jeho povinné zavedenie v Uhorsku so zreteľom na cyrilometodskú tradíciu obhájil ako dizertačnú prácu a 25. júna 1971 ho promovali na doktora teológie.[1] Po udelení doktorátu sa vracia do Nitry, v rokoch 1971 – 1980 pôsobil ako tajomník biskupského úradu, notár cirkevného súdu a prosynodálny examinátor.[2]^:10

V roku 1973 ho pápež Pavol VI. vymenoval za pápežského kaplána (monsignor), stal sa nitrianskym sídelným kanonikom, od roku 1977 katedrálnym archidiakonom a na krátky čas aj správcom farnosti Nitra–Horné mesto. V roku 1979 ho zvolili za člena správneho výboru Spolku svätého Vojtecha, v období 1980 – 1985 bol generálnym riaditeľom Ústrednej charity na Slovensku a správcom kostola svätého Ladislava v Bratislave. Následne (1985 – 1990) bol šéfredaktorom Katolíckych novín, správcom farnosti Nitra–Dolné mesto a v rokoch 1985 – 1989 riaditeľom biskupského úradu v Nitre.[1] V roku 1990 štát vrátil cirkvi Diecéznu knižnicu a jej správcom bol od 25. januára L. Belás. Od roku 1991 pôsobil ako cirkevný cenzor a odborný asistent pre odbor patrológia (do roku 2005).[1]

Od roku 2017 žil v DSS Promeritae Quieti sv. Svorada v Nitre.[3] Zomrel (po krátkej hospitalizácii) 5. januára 2021 v nitrianskej nemocnici.[4]

Jeho erb vytvoril heraldik Miroslav Glejtek.[5]

Ladislav Belás mal výraznú publikačnú činnosť, ktorá bola zameraná na prínos kresťanstva k vzdelaniu a kultúre na Slovensku, kresťanské tradície a významné osobnosti Nitrianskej diecézy. Publikoval v priedikách ako Duchovný pastier, Slovenské hlasy z Ríma, Katolícke noviny, Duchovní pastýř či Slovenské ozveny.[1]

• Medailón Ladislava Belása [online]. Nitra : TV Nitrička, 24.12.2019, [cit. 2021-02-06]. Dostupné online.
• video z kázne L. Belása (1994)