Monsignor

Monsignor[1][pozn 1] alebo monsignore[3] (skr. Mons. alebo staršie Msgr.[4]) je čestný titul katolíckych cirkevných hodnostárov.[5][6] Udeľuje ho Apoštolská stolica.

Nositeľmi sú (2003): pápežský protonotár, domáci prelát, pápežský komorník a generálny vikár.[7]

Titul vyjadroval, že „osoba takto vyznamená patrí akoby k domácim priateľom pápežského dvora“.[8]

Poznámky
  1. Etymológia: Z talianskeho monsignore, prevzaté z francúzskeho monseigneur – dosl. môj pán.[2]

Referencie
  1. monsignor. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 338.
  2. monsignor. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7.
  3. monsignor. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : Samo, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 743.
  4. Мonsignore. In: Malý teologický lexikon. Ed. Mikuláš Višňovský. Bratislava : Cirkevné nakladateľstvo, 1977. 512 s. S. 303.
  5. Мonsignore. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. 1. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2015. 1034 s. ISBN 978-80-7141-991-4. S. 608.
  6. monsignore. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník. 1. vyd. Zväzok II. L – Ž. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2008. 439 s. ISBN 978-80-7162-734-0. S. 75.
  7. monsignore. In: VNUK, František. Príručný slovník kresťanstva. Bratislava : SMARAGD, 2003. 375 s. ISBN 80-89063-13-6. S. 194.
  8. monsignor. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 84.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.