Katolícke noviny (1940)

• Michal Buzalka[7]
• Katolícka akcia na Slovensku[8]
• od sept. 1945 Pavol Jantausch[8]
• od júla 1947 Ambróz Lazík[8]
• od jan. 1949 Spolok sv. Vojtecha v Trnave[8]
• od júna 1949 Výbor Katolíckej akcie na Slovensku[8]
• od apr. 1951 Spolok sv. Vojtecha v Trnave[8]
• od jan. 1953 Spolok sv. Vojtecha v Trnave v Cirkevnom nakladateľstve v Bratislave[8]
• od roku 1990 Spolok sv. Vojtecha

• Anton Botek, šéfredaktor od čísla 42/1942 do 1. apríla 1945[9]
• Stanislav Čík
• Augustín Pozdech
• Ladislav Škoda, od r. 1951 ako šéfredaktor
• Jozef Hrušecký, v úlohe "zastupujúceho šéfredaktora" od apríla 1968 do novembra 1968[10]
• Karol Markovič, šéfredaktor od novembra 1968 do mája 1970[10]
• Ján Motulko, ako zastupujúci šéfredaktor od júna 1970 do októbra 1970[10]
• Karol Kolečanský, šéfredaktor od októbra 1970[10]
• Ján Pöstyényi, cirkevný cenzor[8]
• Ladislav Belás, šéfredaktor 1985 – 1990
• Marián Gavenda – šéfredaktor 2000 – 28. február 2009
• Ivan Šulík – šéfredaktor od 2009
• Vendelín Pleva – šéfredaktor do 2014
• Marián Šuráb – šéfredaktor 2014 – 2016
• Igor Hanko – šéfredaktor od 2016[11]

• Kníhtlačiareň Andreja, Kníhtlačiareň Spolku sv. Vojtecha v Trnave, Pravda v Bratislave, Slovenská Grafia a i.[8]

Periodikum vychádza od roku 1940 ako týždenník. V roku 1945 v rozsahu 2 - 6 strán, od roku 1946 v rozsahu 6 - 8 strán.[8]

V roku 1905 sa Katolícke noviny premenovali na Ľudové noviny a postupne sa viac orientovali na politiku. Následne v roku 1906 im cirkevná vrchnosť zakázala používať podtitul Pokračovanie Katolíckych novín. Ich vydávanie obnovil až v roku 1940 biskup Michal Buzalka.[7]

Od roku 1949 sa Katolícke noviny stali jediným vychádzajúcim náboženským periodikom pre laikov, ich náklad však značne klesol, dostali sa pod národnú správu, prechádzali cenzúrou a na ich stránkach v duchu doby pravidelne vychádzali články o budovateľských úlohách socialistickej spoločnosti, všetko pod rúškom prezentovanej náboženskej slobody. Katolícke noviny sa vyprofilovali ako orgán Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva, ktoré bolo známe predovšetkým svojou kolaboráciou s režimom.[10]

V prvom štvrťroku 1968 nenastala žiadna výraznejšia zmena a Katolícke noviny pokračovali v nastolenom trende predchádzajúcich rokov. Až v apríli došlo k výmene redakčnej rady, čo malo za následok výraznú premenu koncepcie Katolíckych novín. Medzi prispievateľov patrili aj biskupi, o ktorých sa dovtedy nemohlo ani písať, takisto nežiaduci autori, ako napríklad básnik Janko Silan, alebo členovia gréckokatolíckej cirkvi. Zrušenie cenzúry podnietilo redaktorov k zaradeniu dovtedy nevítaných tém, akými boli kritika režimu, problematika nezákonne zrušenej gréckokatolíckej cirkvi, násilná likvidácia reholí v roku 1950 a množstvo informácií o zaktivizovanom cirkevnom dianí na Slovensku. Pozitívnou zmenou bolo zaradenie básní spisovateľov slovenskej katolíckej moderny či preklady diel zahraničných autorov. Dôležitou zložkou novín sa stal priestor pre reflektovanie periodika zo strany čitateľov, ktorí mali možnosť vyjadriť svoje názory, príp. poukázať na nedostatky Katolíckych novín. Náklad Katolíckych novín v tomto období stúpol takmer trojnásobne. Išlo o jediné obdobie počas komunistického režimu na Slovensku, keď boli Katolícke noviny tvorené slobodne a bez zásahov cenzúry.[10]

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa redakcia pokúšala zachovať pozitívne zmeny posledných mesiacov, ktoré však v roku 1970 definitívne ukončil vznik nového kolaborujúceho hnutia duchovných Pacem in terris a nastupujúca normalizácia.[10]

Od 1. marca 2009 bol šéfredaktorom Ivan Šulík, bývalý vyučujúci na Katedre morálnej teológie CMBF UK - Teologickom inštitúte v Nitre a Katedre náboženských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a tiež spolupracovník Vatikánskeho rozhlasu. Vedenie prevzal po odchode Mariána Gavendu v auguste 2008, dočasne týždenník viedol Vendelín Pleva.[12] Od roku 2005 systematicky klesá predajnosť novín, čo súvisí s trendom znižovania záujmu o printové médiá všeobecne. Najväčšiu predajnosť v období január 2005-máj 2020 dosiahli Katolícke noviny v decembri 2005 (88 000 predaných kusov), ku koncu roka 2019 to bolo v priemere okolo 55 000 predaných výtlačkov mesačne.[13]

Od 3. septembra 2012 majú nové webové stránky.[14] Vo februári 2014 sa kontroverzným stalo neuverejnenie poďakovania bývalému biskupovi Robertovi Bezákovi. Podľa vtedajšieho šéfredaktora Plevu majú noviny právo vybrať ktoré inzeráty uverejnia. Riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík povedal, že nechcú prehlbovať priepasti medzi veriacimi.[15] Od 5. mája 2014 bol šéfredaktorom Marián Šuráb, bývalý dekan bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. Nahradil Vendelína Plevu.[4]